Nikolaj Ivanovič Bucharin
Nikolaj Ivanovič Bucharin (rus. Никола́й Ива́нович Буха́рин; * 9. október, podľa juliánskeho kalendára 27. september 1888 – † 15. marec 1938) bol boľševický revolucionár, sovietsky politik, marxistický filozof a ekonóm, plodný autor revolučných teórií.
| Nikolaj Ivanovič Bucharin | |
| Nikolaj Ivanovič Bucharin (Николай Иванович Бухарин) | |
 Nikolaj Ivanovič Bucharin | |
| Štát pôsob. | Sovietsky zväz |
|---|---|
| Narodenie | 9. október 1888 Moskva, Ruská ríša |
| Úmrtie | 15. marec 1938 (49 rokov) Moskva, Sovietsky zväz |
| Štátna príslušnosť | Sovietsky zväz |
| Zamestnanie | politik, filozof, ekonóm |
| Známy vďaka | boľševický revolucionár, teoretik marxizmu-leninizmu, jedna z najznámejších obetí stalinistických čistiek |
| Odkazy | |
| Commons |  Nikolaj Ivanovič Bucharin |
Bucharinov politický život sa začal v jeho šestnástich rokoch, keď sa spolu so svojím celoživotným priateľom Iľjom Erenburgom zúčastňovali na študentských aktivitách na Moskovskej univerzite súvisiacich s ruskou revolúciou v roku 1905. V roku 1906 vstúpil do Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany. Ako mladý muž strávil šesť rokov v exile, kde úzko spolupracoval s kolegami z exilu Vladimírom Leninom a Levom Trockým. Po revolúcii vo februári 1917 sa vrátil do Moskvy, kde mu jeho boľševické zásluhy vyniesli vysokú hodnosť v strane a po októbrovej revolúcii sa stal redaktorom ich novín Pravda.
V rámci boľševickej strany bol Bucharin spočiatku ľavicovým komunistom, ale od roku 1921 sa postupne posúval doprava. Jeho silná podpora a obhajoba novej hospodárskej politiky (NEP) ho nakoniec priviedla na čelo pravicovej opozície. Koncom roka 1924 sa Bucharin vďaka tomuto postoju stal hlavným spojencom Josifa Stalina, ktorý čoskoro vypracoval novú Stalinovu teóriu a politiku socializmu v jednej krajine. V rokoch 1926 až 1929 mal Bucharin ako generálny tajomník výkonného výboru Kominterny veľkú moc. Stalinovo rozhodnutie pokračovať v kolektivizácii však oboch mužov rozdelilo a Bucharin bol v roku 1929 vylúčený z politbyra.
Keď sa v roku 1936 začala veľká čistka, niektoré Bucharinove listy, rozhovory a odpočúvané telefonáty naznačovali nelojálnosť. Vo februári 1937 bol Bucharin zatknutý a obvinený zo sprisahania s cieľom zvrhnúť sovietsky štát. Po ukážkovom procese, ktorý odradil mnohých sympatizantov komunistov zo Západu, bol v marci 1938 popravený.
Bucharin v Prahe upraviť
Vo februári 1936 Bucharin, ktorý bol v tom čase šéfredaktorom oficiálnych novín sovietskej vlády Izvestija, odcestoval do Francúzska, aby v archívoch študoval dokumenty týkajúce sa dejín socializmu a robotníckeho hnutia, najmä Parížskej komúny. Cestou do Paríža sa na niekoľko dní zastavil v Prahe. Pri tejto príležitosti Spoločnosť pre kultúrne a hospodárske zblíženie so Sovietskym zväzom zorganizovala 29. februára 1936 pre svojich členov a pozvaných hostí večer, na ktorom Bucharin predniesol dvojhodinovú prednášku, v ktorej hovoril o intelektuálnej a materiálnej kultúre tej doby.[1]
Referencie upraviť
- ↑ Digitální knihovna Kramerius [online]. www.digitalniknihovna.cz, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Ivanovič Bucharin
Externé odkazy upraviť
- Bucharin: Marxove učenia a ich historický význam
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nikolai Bukharin na anglickej Wikipédii a Nikolaj Bucharin na českej Wikipédii.