Noradrenalín
Noradrenalín alebo norepinefrín je hormón a neurotransmiter zaraďovaný medzi stresové hormóny. Je vylučovaný dreňou nadobličiek. Z chemického hľadiska je to spolu hlavne s adrenalínom a dopamínom tzv. katecholamín.[1]
Noradrenalín | |
Všeobecné vlastnosti | |
Sumárny vzorec | C8H11NO3 |
Fyzikálne vlastnosti | |
Molárna hmotnosť | 169,18 g/mol |
Teplota topenia | L:216,5 – 218 °C |
Ďalšie informácie | |
Číslo CAS | 138-65-8 |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Funkciou noradrenalínu je umožniť v organizme krátkodobú zvýšenú aktivitu. Urýchľuje srdcový tep, zvyšuje rozklad glykogénu na jednoduchšie monosacharidy, ale taktiež rozťahuje cievy v kostrových svaloch a zvyšuje tak ich okysličovanie.
Noradrenalín je mediátorom vegetatívnych vlákien postgangliových sympatických s výnimkou ciev, kostrových svalov a potných žliaz, mozočku, epifýzy a hypotalamu. Je syntetizovaný z aminokyselín fenylalanínu a tyrozínu. Dôležitým medzistupňom syntézy je L-dopa a dopamín. Je skladovaný vo vezikulách. Nadviazaním na receptor sa rozkladá a inhibítorom rozkladu je katechol-O-metyltransferáza (COMT) a môžu byť spätne resorbované do postsynaptického zakončenia alebo odbúrané monoaminooxidázou (MAO). Po odbúraní idú do krvi. Receptory sú typu α1, α2 a β1, β2. β3 receptory majú väčšiu afinitu k adrenalínu.
Referencie
upraviť- ↑ ROSYPAL, Stanislav. Nový přehled biologie. Praha : Scientia, 2003. 797 s. ISBN 80-7183-268-5.
Zdroj
upraviť- ROKYTA, Richard. Fyziologie pro bakalářská studia v medicíně, přírodovědných a tělovýchovných oborech. Praha : ISV.