Nova Posoniensia

Týždenník Nova Posoniensia (doslova Bratislavské noviny) boli prvé pravidelne vychádzajúce noviny v Uhorsku. Vychádzali v rokoch 1721 – 1722 v latinčine.

Nova Posoniensia
Nova Posoniensia z 30.7.1721
Základné informácie
Typ	týždenník
Založenie	1721
Zánik	1722
Jazyk	latinský

Vydavateľ Matej Bel

Vydával ho slovenský polyhistor a rektor bratislavského evanjelického lýcea Matej Bel. Jeho všestranné vedecké záujmy (filozofia, medicína, prírodné vedy, teológia i jazykoveda), ako aj znalosť viacerých jazykov (slovenčina, maďarčina, nemčina, latinčina, gréčtina a hebrejčina) i vzácne schopnosti literárne, boli solídnym základom pre vedenie náročných novín. Ako priekopník moderných vedeckých snáh napísal množstvo článkov, úvah a kníh o otázkach historických, zemepisných, národopisných a literárnych. Mal mnoho priateľov a spolupracovníkov doma aj za hranicami, čo mu umožňovalo získavanie všestranných informácií o kultúrnych a spoločenských aktualitách. Jeho priateľstvo s Jozefom Petrášom – zakladateľom olomouckej učenej Spoločnosti nepoznaných (Societas incognitorum) priviedlo ho aj k spolupráci s tlačovým orgánom tejto spoločnosti zvaným Monatliche Auszüge alter und neuer gelehrten Sachen (Mesačné výťahy starých a nových učených záležitostí).

Pozadie vzniku novín

Matej Bel a jeho najbližší spolupracovníci – profesori bratislavského evanjelického lýcea Matej Marth a Viliam Frigyes Beer – redaktori Nova Posoniensia chceli umožniť študentom, aby sa zdokonalili v gramatike a v štylistike latinčiny, ale aj ostatným čitateľom – mešťanom a šľachticom, aby mohli sledovať najmä vývoj politických udalostí v Uhorsku, ako aj za jeho hranicami. Belova myšlienka využiť noviny ako vhodný pedagogický prostriedok nebola nová. Už v druhej polovici 17. storočia v Nemecku riaditeľ gymnázia Christian Weiss vo svojom diele Schediasma curiosum de lectione Novellarum tvrdil, že noviny sa môžu stať dobrým výchovným prostriedkom, pričom odporúčal študentom, aby diskutovali o tom, čo sa dočítali v novinách.

Aj v Uhorsku, pravda oveľa neskoršie, Mária Terézia vo svojom výnose Ratio educationis (Spôsob výchovy) z roku 1777 žiadala, aby sa do rozvrhu vyšších škôl zaradilo týždenne dve hodiny čítania novín – a to ako povinný predmet. Aj to mohla byť jedna z pohnútok vedúca M. Bela k iniciovaniu založenia Nova Posoniensia.

Obsah a forma novín

Obsahom i formou boli Nova Posoniensia skutočnými predchodcami dnešných novín. Ďaleko prevýšili predchádzajúci Mercurius Veridicus ex Hungaria. Vyplývalo to z toho, že redaktormi Nova Posoniensia boli vysokovzdelaní odborníci, ktorí dobre poznali najvýznamnejšie tlačové orgány Európy a sami vedecky i publicisticky tvorili. Navyše sa im podarilo získať za spolupracovníkov popredných vzdelancov žijúcich na Slovensku. Matej Bel a jeho spolupracovníci – redaktori Nova Posoniensia, dokázali Nova Posoniensia prispôsobiť európskym novinárskym požiadavkám. Svedčí o tom aj ich bohaté spravodajstvo a štylisticky vytríbená latinčina. M. Bel nielen v týchto bratislavských novinách, ale aj v zahraničných zborníkoch a v časopisoch, uverejňoval svoje prírodovedecké a jazykovedné príspevky.

Nova Posoniensia neboli číslované, mali vytlačený len rok a mesiac a deň vydania. Ich prvé číslo vyšlo 12. marca 1721. Nie je celkom jasné kedy zanikli. Ich posledné zachované číslo je z 10. septembra 1722. Je možné, že po tomto dátume vyšli ešte ich dve – tri čísla. V zbierke čísel Nova Posoniensia uloženej v knižnici bratislavského ev. lýcea – dnes tvoriacej súčasť Univerzitnej knižnice – sa nachádza v ich predtlači trojstranový rukopisný záznam významného slovenského vedca a literáta Michala Institorisa-Mošovského. Tento záznam považujeme za prvé dejiny slovenského novinárstva.

Po formálnej stránke Nova Posoniensia, v porovnaní s predchádzajúcimi novinami, neprinášajú veľa nového. Boli vysádzané do dvoch stĺpcov a väčšinou obsahovali krátke správy, oznamy a noticky. Na začiatku každej z nich býval uvedený dátum a názor mesta z ktorého správa pochádzala. Viac sa o ich zdroji informácie nič neuvádzalo. Tu sa ešte nepoužívali titulky a materiál sa nerozdeľoval do rubrík. Nenájdeme tu ani náročnejšie novinové žánrové formy – článok, komentár, úvodník, reportáž, fejtón a pod. V novinách nie sú uvedení ani autori správ, ba ani ich redaktori. Len v prílohe novín Syllabus rerum memorabilium, ktorá obsahovala prehľad najdôležitejších udalostí v Európe za posledný mesiac, je priamo v titulku vysádzané meno jej tlačiara Jána Pavla Royera.

Nova Posoniensia sa takmer výlučne orientovali na zahraničné spravodajstvo. Asi len jednu desatinu obsahu tvorili domáce správy týkajúce sa hlavne Bratislavy. Redakcia pri zaraďovaní zahranično-politických správ do čísla začínala od najvzdialenejších krajín a postupne prechádzala k blízkym. Občas sa tu nachádzali aj správy zo Severnej Ameriky, ba aj z Afriky. Časté sú správy z najvýznamnejších európskych miest týkajúce sa vojnových výprav, činnosti veľvyslancov, diplomatických rokovaniach, živote na panovníckych dvoroch, sú tu aj informácie o svadbách významných osobnosti, ale aj o námornej doprave, obchode, o epidémiách, o cirkevnom živote, ako aj správy hospodárske, ale aj informácie o budúcej úrode a počasí. Tvorcovia bratislavských latinských novín venovali veľkú pozornosť vojenským akciám v Európe, mierovým rokovaniam ruského cára so Švédmi, vedeckým expedíciám, ako aj miestopisu Slovenska.

Nova Posoniensia preberali zahraničné spravodajstvo z cudzej periodickej tlače, pričom nevenovali väčšiu pozornosť bližším krajinám, ako vzdialenejším. Tak napr. 1. júla 1722 iba stručne zaznamenali požiar v Starom meste pražskom, pričom sa ani slovom nezmienili o tamojších politických, hospodárskych, či kultúrnych pomeroch. Naproti tomu požiar v Bratislave v noci z 13. na 14. júna 1722 opisovali veľmi podrobne a dramaticky. Upozorňujú tu hlavne na utrpenie postihnutých obyvateľov, ktorí za niekoľko hodín prišli na mizinu.

Väčšina domáceho spravodajstva Nova Posoniensia pochádzala z Bratislavy. Častejšie sa tu spomínala činnosť kráľovskej komisie, ktorá sa zaoberala skúmaním náboženských pomerov evanjelikov v monarchii domáhajúcich sa náboženskej slobody a rovnoprávnosti. Píše sa tu tiež o veľkých fašiangových zábavách, o vraždách a o iných mimoriadnych udalostiach. Redakcia prinášala pravidelné informácie o zasadaniach mestského magistrátu, o voľbách do mestskej rady, ako aj o prípravách na výstavbu pontónového mostu cez Dunaj. 1. júla 1722 oznámila čitateľom, že tento komunikačný spoj v Bratislave je už hotový. Most dlhý 900 krokov bol postavený na 67 člnoch. V redakčných odkazoch sa na čitateľov novín neobracal redaktor, ale tlačiar Ján Pavel Royer, ktorý hradil ich náklad a preto mu aj veľmi záležalo na zvýšení počtu ich predplatiteľov.

Finančné ťažkosti

Nova Posoniensia mali stále finančné ťažkosti. Vyplývalo to z toho, že počet ich predplatiteľov sa nezväčšoval, a preto aj Ján P. Royer na noviny doplácal. Viackrát v redakčných odkazoch predpovedal ich skorý zánik, ak sa táto nepriaznivá situácia nezmení.

Hodnotenie novín

Tomuto tlačovému orgánu nemožno vyčítať ani malý rozsah, stručnosť informácií, ani chudobné domáce spravodajstvo. Ich prevládajúca „čistá faktografia“, publikovanie úradných oznamov, výnosov a nariadení bez komentára bolo nevyhnutné, lebo cenzúra iný spôsob publikovania nepripúšťala. V Uhorsku bola vtedy cenzúra veľmi prísna. Vyplývalo to z mocenského postavenia centralizovanej štátnej správy. Ešte aj o Márii Terézii, ktorá panovala v rokoch 1740 – 1780, sa hovorilo, že „vedu, školstvo a tlač vodila na povrázku.“

Napriek všetkým obmedzeniam a nedostatkom však možno hodnotiť noviny Nova Posoniensia ako priekopnícky a významný novinársky čin. Stali sa vzorom aj pre neskoršie vychádzajúce noviny v latinčine, ale aj v nemčine a v maďarčine.

Reprint

• Nova Posoniensia, 1721 – 1722. Martin : Matica slovenská, 1972. 316 s.

Pozri aj

• Preßburger Zeitung (1764)

Externé odkazy

• Nova Posoniensia v elektronickej podobe