Nukleárna zima

Nukleárna zima je názov pre hypotetický stav na Zemi po prípadnom vojnovom konflikte s použitím jadrových zbraní, alebo po dopade asteroidu na Zem. Ide o zmenu celosvetového podnebia. Po výbuchoch atómových zbraní by sa v atmosfére nachádzalo také veľké množstvo prachu, popola, dymu a úlomkov, že sa predpokladá zaclonenie celej Zeme a z toho vyplývajúci obrovský pokles teploty na jej povrchu a zmenu klímy. Vplyvom rýchlej zmeny klímy by pravdepodobne došlo k vymretiu mnohých druhov, ktoré by neboli schopné prispôsobiť sa novým klimatickým podmienkam, teplotám, prípadne rádioaktívnemu prostrediu.

Americký jadrový test "Dakota"

Možné príčiny vznikuUpraviť

Jadrový výbuchUpraviť

Pri explózii je do atmosféry vymrštené veľké množstvo aerosólu, ktorý následne bráni prenikaniu slnečných lúčov na zemský povrch, čo má za následok, že sa teplo odráža už v stratosfére, alebo v troposfére a nedopadá na zemský povrch. Zmenšený príkon energie zo Slnka má za následok ochladzovanie planéty. Predpokladá sa, že by častice mohli zostať v atmosfére niekoľko mesiacov až rokov. V prípade jadrovej vojny by bolo najväčšie množstvo aerosólu sústredené medzi 30 až 60 stupňom severnej šírky, nakoľko v tejto oblasti sa nachádza najviac strategických cieľov (najväčší počet miest).

Dopad asteroiduUpraviť

V prípade dopadu asteroidu by záležalo na jeho mieste dopadu a veľkosti. Vplyvom dýzového prúdenia, ktoré obklopuje celú planétu, by bol materiál priebežne transportovaný okolo celej planéty, čo by z dopadu asteroidu urobilo globálny problém.

Horiace ropné vrtyUpraviť

Počas druhej vojny v Perzskom zálive ustupujúce iracké vojská zapálili 526 kuvajtských ropných vrtov, čo malo za následok únik veľkého množstva dymu a aerosólu do atmosféry v priestorovo obmedzenej oblasti. Následné modelácie ukázali, že teplota v oblasti klesla približne o 10 °C vo vzdialenosti 200 km od miesta požiaru. Ďalšie dôsledky v podobe kyslých dažďov boli zaznamenané až do vzdialenosti 1000 až 2000 km.[1]

SupervulkánUpraviť

V britskom programe BBCSupervulkán“ bola naznačená situácia, keď po extrémne silnom výbuchu vulkánu (tzv. supervulkánu) dochádza k vyvrhnutiu enormného množstva sopečného popola a prachu. Okrem zasypania oblastí do vzdialenosti niekoľkých sto kilometrov od miesta výbuchu tu došlo aj k vyvrhnutiu tohoto materiálu do horných vrstiev atmosféry, čo na niektorých miestach znamenalo krátkodobé ochladenie až o 20 °C. Nasledovala globálna zmena svetovej klímy, čo viedlo k lokálnym kolapsom poľnohospodárstva. Obdobná situácia by mohla nastať (alebo už možno nastala) pri zvýšenej sopečnej aktivite, ktorá by zasiahla viac miest sveta.

ReferencieUpraviť