Dlhé Klčovo

obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou
(Presmerované z O Šaffovu ostrohu)

Dlhé Klčovo je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Dlhé Klčovo
obec
Kostol Najsvätejšej Trojice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Horný Zemplín
Vodné toky Ondava, Topľa
Nadmorská výška 114 m n. m.
Súradnice 48°48′40″S 21°44′19″V / 48,8112°S 21,7385°V / 48.8112; 21.7385
Rozloha 10,34 km² (1 034 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 359 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 131,43 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1270
Starosta Ľubica Zubková[3] (nezávislá)
PSČ 094 13 (pošta Sačurov)
ŠÚJ 544175
EČV (do r. 2022) VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Dlhé Klčovo
Dlhá 173/84
E-mailová adresa poslať email
Telefón 488 24 91
Fax 488 24 90
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dlhé Klčovo
Webová stránka: dlheklcovo.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Obec sa rozprestiera mimo hlavného cestného ťahu, v severnej časti Východoslovenskej nížiny. Výmera katastra obce je 1021 ha.

Prírodné podmienky upraviť

Okolie osloví najmä milovníkov nív. Zákutia Tople a Ondavy obývajú mnohé druhy živočíchov a rastlín.

Dejiny upraviť

Jej územie je trvale osídlené od 13. storočia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 12961300. Mala tradičný poľnohospodársky, zemiansky charakter. V období doloženia obce už išlo o rozvinutú usadlosť s kostolom, ktorý od 14. storočia do prelomu 16. a 17. storočia patril rímskokatolíckej cirkvi. Od roku 1601 do 1706 slúžili bohoslužby evanjelickí kazatelia. Neskôr ich farnosť zanikla.[4]

Po neúrode v roku 1830 postihla v roku 1831 obec cholera od 8. do 18. augusta. Zomrelo na ňu 129 ľudí (matrika zomrelých uvádza ich počty: rímskokatolíkov 97, gréckokatolíkov 31, židov 1).[5] Táto epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie známeho roľníckeho povstania.

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou, z roku 1830. V rokoch 1988-1991 bol výrazne prestavaný, keď bolo zbúrané pôvodné presbytérium a doplnený transept, stratil tak časť svojich pamiatkových hodnôt.[6] Historická časť kostola je zaklenutá pruskými klenbami. Zariadenie kostola je po prestavbe novodobé. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená barokovou helmicou s laternou.
  • Gréckokatolícky kostol Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, jednoloďová modernistická stavba na pôdoryse gréckeho kríža s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z rokov 1924-1925. Pôvodné patrocínium chrámu bolo Nanebovstúpenia Presvätej Bohorodičky. Obnovený bol v roku 1945. Zariadenie chrámu pochádza z doby jeho vzniku.[7] Fasády chrámu tvoria štyri ramená gréckeho kríža lemované pilasterami a ukončené trojuholníkovými štítmi s tympanónmi. Centrálna hmota je ukončená kupolou so sanktusníkom.
  • Židovský cintorín

Kultúra upraviť

V obci existuje bohatý kultúrny a spoločenský život. Pôsobí tu viacero organizovaných spolkov – nositeľov kultúrneho bohatstva regiónu. Pôsobí tu folklórny súbor Rovina, mužská a ženská spevácka skupina Rovina a detský folklórny súbor Rovinka. Každoročne sa tu koná tanečná súťaž sólistov v ľudovom tanci “Šaffova ostroha“ s medzinárodnou účasťou. Jedná sa o jediný festival ľudového umenia tohto druhu na Slovensku.Máme tu aj spevácku súťaž Talenty kde sa súťaži v ľudovom aj modernom speve.V roku 2014 sa u nás hralo divadlo Varenie lekváru. Každoročne sa tu koná Stavanie mája. V obci pôsobí Jednota dôchodcov, Zväz zdravotne postihnutých, Hasiči, Zväz drobnochovateľov i Poľovnícke združenie. Pôsobí tu aj folklorny súbor Rovina aj detský folklorny súbor Rovinka máme aj mužskú a ženskú spevácku skupinu. Najznámejší z naších tancov je Saffov tanec.

O Šaffovu ostrohu upraviť

O Šaffovu ostrohu je súťaž, ktorá sa koná každoročne v obci Dlhé Klčovo. Jej prvý ročník sa konal v roku 1993. Cieľom súťaže bolo vytvoriť tradíciu sólového tanca v rodisku Juraja Šaffu. Svojrázny tanečník preslávil seba aj rodnú obec nenapodobiteľným čerkaným cifrovaným čapaš čardášom nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.Ak viete dobre tancovať tak sa jej môžete zúčastniť. Súťaž podnecuje interpretov k vyhľadávaniu menej známeho tradičného tanečného materiálu a zároveň zoznamuje verejnosť s najhodnotnejšími výkonmi.

Občianska vybavenosť upraviť

V súčasnosti tu žije vyše 1 400 obyvateľov. Pôsobí tu viacero malých výrobných podnikov, roľnícke družstvo, obchody a podniky služieb. Obec spolupracuje na svojom rozvoji s fondmi Európskej únie ako aj s inými inštitúciami. Má vybudovaný obecný vodovod, rozvod plynu, kanalizáciu (čiastočne) a čističku odpadových vôd. V zrekonštruovanej budove sídli základná škola. Dvojtriedna materská škola funguje v priestoroch bývalej základnej školy.

Šport upraviť

Rozšíreným športom v Dlhom Klčove je najmä futbal: družstvo žiakov pôsobí v okresnej lige, dospelí hrajú v VI. lige . V obci aktívne pôsobí kulturistický oddiel, ktorý vychoval juniorského majstra Slovenska.

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 122 – 123.
  5. Kizling, s. 16
  6. Dlhé Klčovo - Kostol Najsvätejšej Trojice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Dlhé Klčovo - Chrám Zosnutiu Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dlhé Klčovo

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • Kizling, Ján: Nižný Hrabovec 1357-1997. Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s.