Obchodný dom UP závodov
Pobočka spojených UP závodov (dnes pobočka Tatra banky) je stavba v Bratislave na Štefánikovej 17.
Budovu bývalých Spojených UP závodov navrhol jeden z priekopníkov modernej architektúry v Česko-Slovensku, vtedy už známy brniansky architekt Jan Víšek. Návrh predpokladal funkčné využitie ako bolo výstavný a predajný priestor pre výrobky z oblasti umeleckého priemyslu (skratka UP). Bol to prvý jednoúčelový obchodný dom realizovaný v Bratislave.
Konštrukčný systém upraviť
Stojí v radovej uličnej zástavbe a nachádzajú sa v nej predajné a skladové priestory. V dôsledku tvaru parcely má objekt pôdorys nepravidelného lichobežníka. Hlavné požiadavky, vyplývajúce zo stavebného programu, boli dobre osvetliť priestory slúžiace predaju nábytku a čo najviac ich uvoľniť od konštrukčných prvkov. Z konštrukčného hľadiska ide o pilierovú sústavu – konštrukčný základ tvorí oceľobetónový skelet nepravidelného nerovnakého rozponu zbiehajúceho sa v priečnom aj v pozdĺžnom smere. Dĺžkový rozdiel medzi uličnou a dvorovou stranou je 4,2 metra. Skelet je doplnený dutým tehlovým murivom.
Dispozícia upraviť
Objekt tvorí suterén a 4 nadzemné podlažia. Suterén sa stále využíva na skladové priestory. Nadzemné podlažia slúžili na predajno – výstavné účely. Na prízemí je prejazd z ulice do dvora - pasáž, ktorá rozdeľuje objekt na dve časti. Dispozičným základom ostatných podlaží okrem prízemia je halový veľkopriestor. Dispozícia bola pôvodne maximálne voľná a otvorená, založená na pôdoryse, ktorý sa mohol ľubovoľne ho členiť na kóje ľahkými posúvateľnými priečkami. Komunikačné jadro spájajúce všetky podlažia schodiskom a nákladným výťahom bolo v zadnej časti objektu. Pravá časť prízemia funguje ako samostatná obchodná jednotka.
Riešenie fasády upraviť
Jednoduchá až strohá uličná fasáda s pásovými horizontálnymi oknami odrážala funkciu budovy. Súvislá línia okien prechádza na všetkých poschodiach celou šírkou fasády. Tento výrazný horizontálny ráz výtvarného prejavu, prirodzene vyplynul zo základných potrieb – využitia na predajné priestory. Po celej dĺžke parteru, z ulice aj z prejazdu sú výklady.
Do seba harmonicky zapadajúce faktory tvorili vnútornú jednotu novej architektonickej výpovede. Budova je príkladom pomerne skorého uplatnenia zásad funkcionalistickej architektúry na Slovensku a patrí medzi prvé objekty modernej architektúry v meste.
Neskoršie stavebné úpravy upraviť
Budova pôvodne slúžila ako výstavný a predajný priestor pre výrobky z oblasti umeleckého priemyslu. Neskôr sa majitelia a užívatelia budovy menili a priestory prispôsobovali rôznym potrebám. Dispozične ani konštrukčne sa však okrem tretieho poschodia, kde je v súčasnosti umiestnený sklad a kancelárie, nezmenila. V štyridsiatych rokoch bol k budove, vo dvorovej časti, pristavaný podzemný sklad s dvoma nadzemnými terasami. Pri adaptácii v roku 1984 pôvodné drevené okná vymenili za kovové, rovnakého tvaru a veľkosti.
Pri prestavbe v roku 1997 (pod vedením architekta Petra Žalmana) zmenili vnútornú dispozíciu a budovu nadstavali o jedno podlažie. Budova mala pôvodne 3 poschodia, roku 1997 nadstavali ešte jedno, ktoré navonok opakuje pôvodnú podobu priečelia, rozšírili budovu vo dvore a zmenili dispozíciu.
Budova bývalých Spojených UP závodov má čistú funkcionálnu dispozíciu s logickým členením plôch, dôsledne pásové okná po celej šírke fasády a plochú strechu. Prízemie je vyľahčené. Je tak ukážkovým príkladom uplatnenia zásad bauhausovskej architektúry v praxi.
Chronológia upraviť
- 1928 projekt: architekt J. Víšek
- 1929 realizácia, staviteľ: Ferrobeton, s.r.o., Brno
- 1997 prestavba
Literatúra upraviť
- Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Perfekt, Bratislava 2007
- Dulla, M. a kol.: Docomomo, ÚSTARCH SAV, Bratislava 1995
- Dulla, M., Moravčíková, M.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, Bratislava 2002, str. 350, 351, 478
- Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939, Vydavateľstvo spolku architektov Slovenska 1993, str. 85, 88
- Šlachta, Š., Dorotjaková, I.: Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918 – 1950, Meritum, Bratislava 1996