Obrad (cirkevná tradícia)
Obrad alebo rítus je súbor charakteristík (liturgických, spirituálnych, disciplinárnych a teologických) špecifických pre niektorú cirkev alebo viacero cirkví sui iuris. Kódex kánonov východných cirkví definuje obrad v kánone 28 § 1:
„ | Obrad je liturgické, teologické, duchovné a disciplinárne dedičstvo, odlíšené kultúrou a historickými okolnosťami národov, ktoré sa vyjadruje spôsobom prežívania viery vlastným každej cirkvi sui iuris.“ | “ |
– CCEO, kánon 28 §1[1] |
V minulosti sa obrad mylne stotožňoval alebo odvodzoval len od spôsobu slávenia bohoslužieb, alebo dokonca len od spôsobu slávenia eucharistickej (božskej) liturgie.[2]
Medzi rôznymi obradmi prirodzene existujú vzájomné interakcie (vplyvy, výpožičky). Niekedy však tieto vplyvy boli aj neprirodzené, škodlivé, ba niekedy aj násilné a riadené, vtedy sa hovorí o latinizácii východných obradov, resp. byzantinizácii.
Obrady, ríty v kresťanstve
upraviťVýchodné ríty
- východosýrsky obrad (alebo aj asýrsky, chaldejský či sýrsko-malabarský)
- západosýrsky obrad (alebo aj sýrsko-malankarský)
- arménsky obrad
- maronitský obrad
- byzantský (grécky) obrad
- koptský obrad
- etiópsky obrad
Východné pravoslávne cirkvi patria všetky k byzantskému obradu. Medzi východnými katolíckymi cirkvami sa používa všetkých sedem obradov a orientálne pravoslávne cirkvi používajú východosýrsky, západosýrsky, arménsky, koptský a etiópsky obrad.
Západné ríty
V rímskokatolíckej cirkvi je najrozšírenejším obradom rímsky obrad. Avšak existujú v nej aj iné obrady ako napr. ambroziánsky či mozarabský obrad. Okrem nich niekedy existovali aj severoafrický, galikánsky a keltský obrad. Časti niektorých západných mníšskych rádov si tiež zachovávajú svoje obrady, napr. dominikánsky alebo karmelitánsky obrad.
Referencie
upraviť- ↑ Kódex kánonov východných cirkví – Titul II – Cirkvi sui iuris a obrady
- ↑ ŠKOVIERA, Andrej. K otázce postavení a poslání východních katolických církví. In: SLÁDEK, Karel, a kol. Řeckokatolická církev v českých zemích : dějiny, identita, dialog. Vyd. 1. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2013. 254 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7465-081-9. S. 129.