Otvoriť hlavné menu

Obrana štátu je súhrn opatrení, ktorými štát zachováva mier, bezpečnosť, suverenitu, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť svojich štátnych hraníc a svojho územia a plní záväzky, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu ako a z ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy. Patrí k nej aj súhrn opatrení štátu na boj s terorizmom.[1]

DefinícieUpraviť

  • § 1 zákona Národného zhromaždenia republiky Československej č. 131/1936 Zb. o obrane štátu: „Obranou štátu sa rozumejú všetky opatrenia, či vojenské alebo iné (počítajúc do toho najmä aj zámerné využitie hospodárskych a iných síl obyvateľstva), ktoré majú za účel čeliť akémukoľvek ohrozeniu štátnej zvrchovanosti, samostatnosti, celistvosti, ústavnej jednotnosti, demokraticko-republikánskej formy a bezpečnosti Československej republiky alebo útoku na ne.“ (preklad z češtiny)[2]
  • § 2 zákona Národného zhromaždenia Československej socialistickej republiky č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky a z neho doslovne prevzatá definícia vo Vojenskom terminologickom slovníku (1966): „Obrana republiky zahrňuje opatrenia na zabezpečenie obranyschopnosti krajiny v mieri i vo vojne na všetkých úsekoch hospodárskeho a spoločenského života, najmä budovanie ozbrojených síl a zvyšovanie ich bojovej pohotovosti v súlade s požiadavkami súčasného vojenstva. Nedeliteľnou súčasťou obrany republiky sú opatrenia v národnom hospodárstve, opatrenia na obranu v krajoch a okresoch a na ochranu pred nepriateľskými vzdušnými útokmi a príprava občanov na obranu.“ (preklad z češtiny)[3][4]
  • § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky a z neho takmer doslovne prebraná definícia vo Vojenskom terminologickom a výkladovom slovníku (2004): „súhrn opatrení, ktorými Slovenská republika zachováva mier, bezpečnosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc a plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy“[5][6]

ReferencieUpraviť

  1. § 2 ods. 1-2 zákona č. 319/2002 Zb. o obrane Slovenskej republiky. Zbierka zákonov Slovenskej republiky. Ročník 2002, čiastka 136, vydaná 25. júna 2002, s. 3222.
  2. § 1 zákona ze dne 13. května 1936 o obraně státu. Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Ročník 1936, částka 35, vydána dne 23. května 1936, s. 479. „Obranou státu se rozumějí veškerá opatření, ať vojenská nebo jiná (čítaje v to zejména i záměrné využití hospodářských a jiných sil obyvatelstva), která mají za účel čeliti jakémukoliv ohrožení státní svrchovanosti, samostatnosti, celistvosti, ústavní jednotnosti, demokraticko-republikánské formy a bezpečnosti Československé republiky nebo útoku na ně.“
  3. § 2 zákona o obraně Československé socialistické republiky. Sbírka zákonů Československé socialistické republiky. Ročník 1961, částka 18, vydána dne 2. května 1961, s. 122. „Obrana republiky zahrnuje opatření k zabezpečení obranyschopnosti země v míru i ve válce na všech úsecích hospodářského a společenského života, zejména budování ozbrojených sil a zvyšování jejich bojové pohotovosti v souladu s požadavky soudobého vojenství. Nedílnou součástí obrany republiky jsou opatření v národním hospodářství, opatření k obraně v krajích a okresech a k ochraně před nepřátelskými vzdušnými útoky a příprava občanů k obraně.“
  4. „Obrana státu“, Vojenský terminologický slovník (1. vyd.), Praha: Naše vojsko, 1966, str. 138 . „...souhrn opatření k zabezpečení obranyschopnosti země v míru i ve válce na všech úsecích hospodářského a společenského života, zejména budování ozbrojených sil a zvyšování jejich bojové pohotovosti v souladu s požadavky soudobého vojenství. Nedílnou součástí obrany jsou opatření v národním hospodářství, opatření k obraně v krajích a okresech, opatření k ochraně před nepřátelskými vzdušnými útoky, jakož i příprava občanů k obraně. Obrana socialistického státu je spjata s ideou socialistického vlastenectví a proletářského internacionalismu. V současných podmínkách se stává záležitostí všeho lidu, neboť všichni občané jsou v míru i za války aktivně zapojení do obranných opatření. Označuje se protoj ako všelidová obrana státu.“
  5. § 2 ods. 1 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky. Zbierka zákonov Slovenskej republiky. Ročník 2002, čiastka 136, vydaná 25. júna 2002, s. 3222. „Obrana štátu je súhrn opatrení, ktorými Slovenská republika zachováva mier, bezpečnosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc a plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy.“
  6. Vallo, Dušan; et al. (2004), „OBRANA ŠTÁTU“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 123, ISBN 80-89018-63-7 . „súhrn opatrení, ktorými štát zachováva mier, bezpečnosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc a plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv vojenskej povahy. Tvoria ju aj opatrenia na boj s terorizmom, ktoré v tejto oblasti vykonávajú spravodajské služby, súdy, prokuratúra, ozbrojené zbory a ozbrojené sily štátu.“

Pozri ajUpraviť