Pamiatková starostlivosť

(Presmerované z Ochrana pamiatok)

Pamiatková starostlivosť alebo ochrana pamiatok je cielená snaha spoločnosti o zachovanie vybraných častí hnuteľného a nehnuteľného kultúrneho dedičstva, predovšetkým stavieb. V širšom význame sa potom jedná o snahu o zachovanie všetkého svetového dedičstva, tj. kultúrnych aj prírodných pamiatok. Je vykonávaná formou evidencie, ochrany a záchrany (konzervácia, reštaurovanie, rekonštrukcia) pamiatok. Pamiatková starostlivosť funguje na národnej aj medzinárodnej úrovni[1] a jej forma a úroveň je v rôznych štátoch sveta rozdielna[2]. Pamiatková starostlivosť je z princípu kontroverzná[3][4][5][6][7].

Plaketa označujúca Kartágo za súčasť svetového kultúrneho dedičstva organizácie UNESCO.

Pamiatky a kultúrne dedičstvo upraviť

 
Rozloženie kultúrnych pamiatok
Bližšie informácie v článkoch: Svetové dedičstvo a Kultúrna pamiatka

Pamiatky a kultúrne dedičstvo sú významnými dokladmi historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti od najstarších čias do súčasnosti. Ako prejavy tvorivých schopností a práce človeka z najrôznejších odborov ľudskej činnosti sú chránené pre svoje hodnoty historické, umelecké, revolučné, vedecké a technické alebo pre svoj priamy vzťah k významným osobnostiam a historickým udalostiam[8].

Zmyslom ochrany pamiatok je ich zachovanie, sprístupňovanie a vhodné využívanie tak, aby sa podieľali na rozvoji spoločnosti[9].

Kultúrne pamiatky sú chránené ako neoddeliteľná súčasť kultúrneho dedičstva, svedectvo dejín, významný činiteľ životného prostredia a nenahraditeľné bohatstvo[9]. Na tomto princípe fungujú národné i medzinárodné inštitúcie pamiatkovej starostlivosti[10].

História pamiatkovej starostlivosti upraviť

 
Viollet-le-Ducov náčrtok opátstva Saint-Allyre v Clermont.

Základným kameňom pamiatkovej starostlivosti je už od staroveku pocitovo formulovaný vzťah kultúrnej piety k tradícii, dejinám a kultu osobnosti resp. dynastie, vďaka ktorému zostali niektoré objekty zachované dodnes, na rozdiel od iných, v behu dejín odstránených napr. na stavebný materiál[11].

Ďalším rovnako dôležitým motívom je vytváranie zámerných pamiatok s cieľom zachovať zmienku o ľudských skutkoch či osudoch. Nemenej dôležitým znakom je potom zberateľstvo [pozn. 1] týchto kultúrnych diel, dokladované od stredoveku do súčasnosti[12] a položiace základy galerijným zbierkam.

Veľkým medzníkom pamiatkovej starostlivosti v Európe je obdobie renesancie, ktoré sa hľadá v antike a objavuje pamiatkovú starostlivosť v dnešnom slova zmysle[13] a to vedomým uznaním antických pamiatok a prijatím zákonných opatrení na ich ochranu. Prvé nariadenie k ochrane antických umeleckých diel vydal pápež Pius II. V roku 1462[14]. Záujem spoločnosti o umelecké dedičstvo bol však obmedzený na úzku vrstvu elít.

Počiatky novodobej pamiatkovej starostlivosti potom siahajú do doby francúzskej revolúcie - v roku 1790 bola vo Francúzsku zriadená Komisia pre pamiatky a boli vydané inštrukcie k inventarizácii a uchovaniu umeleckých, historických a technických pamiatok (v roku 1830 vo Francúzsku bola založená Generálna inšpekcia historických pamiatok). Vďaka priemyselnej revolúcii došlo k rozšíreniu pôsobnosti v obnove a ochrane pamiatok. V prvej polovici 19. storočia sa potom pamiatkovej starostlivosti dostáva právneho podloženia postupne vo väčšine krajín Európy[15]. Roku 1834 Grécko ako prvé vydalo zákon na ochranu pamiatok. V Českých krajinách to bolo cisárske rozhodnutie z 31. decembra 1850[16].

Okolo roku 1850 sa proti sebe vyhranili dva protichodné myšlienkové trendy. Prvý je označovaný ako puristické reštaurovanie. Spočívalo v "očisťovaní" pamiatok od mladších slohových doplnkov a v ich prestavbe a dostáva v historizujúcom štýle do fiktívnej úplnosti a štýlovej jednoty (hlavným predstaviteľom bol francúzsky znalec stredovekej architektúry a ich konštrukčných systémov Eugène Viollet-le-Duc). Druhý smer vyzdvihoval hodnotu staroby pamiatky a namiesto dostavieb požadoval len údržbu, prevenciu a konzerváciu dochovaného stavu (hlavnými predstaviteľmi boli britskí umeleckí kritici a reformátori John Ruskin a William Morris)[13].

Súčasná pamiatková starostlivosť upraviť

 
Označenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky na kostole v Licibořiciach

Pamiatku môžeme konzervovať, reštaurovať, reštituovať (navrátiť pôvodné prvky na pôvodné miesto), rekonštruovať alebo asanovať (očistiť)[17].

Neustály metodický vývoj pamiatkovej starostlivosti je dnes vo fáze, kedy je hlavným cieľom predovšetkým uchovanie pamiatky, predĺženie jej života a snaha o jej ďalšie zapojenie do súčasného života[17] kde všetky jej vyššie spomínané nástroje nie sú vo vzájomnom rozpore, ale spolupracujú na dosiahnutie tohto cieľa[17].

Medzinárodná spolupráca upraviť

Medzinárodné subjekty zaoberajúce sa evidenciou kultúrneho dedičstva svetového alebo medzinárodného významu:

  • UNESCO - Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru, založená 1946. Je medzinárodnou vládnou organizáciou pri OSN. Jej poslaním je prispievať k vzájomnému porozumeniu a zbližovanie medzi národmi na základe medzinárodného rozvíjania výchovnej, vzdelávacej, vedeckej a ostatnej kultúrnej činnosti. Sektor kultúry rieši aj záchranu kultúrneho dedičstva.
  • ICOMOS - Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla, založená 1965 v Poľsku. Zastrešuje medzinárodné otázky teórie a praxe pamiatkovej starostlivosti. Podporuje bádanie, ochranu, reštaurovanie a prezentáciu nehnuteľných kultúrnych pamiatok a sídiel. Má nezastupiteľnú úlohu pri výmene medzinárodných skúseností. Dokumenty vydané prostredníctvom ICOMOS nie sú právne záväzné, ale pri schválení všetkými národnými komitétmi ICOMOS tvoria základ pre odborné otázky a prax v každej členskej krajine.

Dohovory, charty a medzinárodné zmluvy:

Problémy upraviť

Primárnym problémom pamiatkovej starostlivosti je výber objektov určených k ochrane. Procesne za ním je hneď ďalší (fakticky ešte dôležitejší) problém - spôsob tejto ochrany. Historicky neexistuje zhoda ani na jednom tomto probléme pamiatkovej starostlivosti.

Hnusné obludy z nevzdelaných vekov.
Moliere o gotických katedrálach [13]
Pamiatkári sú všade. V Londýne i v New Yorku sú rovnako tvrdí. Pamiatkárska správa musí existovať, záleží len na ich otvorenosti.
Samozrejme, že sa stali aj pamiatkárske prehry. Búrajú sa budovy, čo mali stáť, a zachraňujú sa iné, ktoré niesú vôbec dôležité…
Jan Kaplický
 
Dom č. 920/3 v Opletalovej ulici v Prahe pri fasádistickej rekonštrukcii v roku 2009

Tlak využitie kultúrnych pamiatok je rozložený spravidla nerovnomerne. Niektoré regióny nedisponujú dostatkom vhodnej náplne pre kultúrne pamiatky, naopak v oblastiach, kde sa koncentrujú ekonomické aktivity, dochádza k veľkému investičnému tlaku na tieto pamiatky. Často aj na ich úplnú demoláciu z dôvodu uvonenia stavebnej parcely [20].

Fasádismus upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fasádizmus

Snaha o vyhovenie všetkým stranám často končí realizáciou spôsobom známym ako fasádizmus, keď je z pôvodnej stavby ponechaná len fasáda, za ktorú sa realizuje úplne nová stavba. Tento spôsob sa začal objavovať v 70. rokoch 20. storočia v západnej Európe po tom, čo sa zdvihla vlna občianskeho odporu proti úplnému búraniu veľkého množstva domov (franc. Renouvellement avec bulldozer, renovácie buldozérom, nem. Zweite Zerstörung, druhé zničenie - poukaz na to, že plánovanými búraním bolo zničených viac pamiatok než za druhej svetovej vojny).[20].

Poznámky upraviť

  1. A s ním neoddeliteľne spojené plagiátorstvo.

Referencie upraviť

  1. Úmluva o ochraně světového kulturního a přírodního dědictví Archivované 2014-12-24 na Wayback Machine OSN, 1972
  2. Památková péče v ČR a ve Francii, s. 85
  3. Máme chránit stavby naší doby, anebo ne? Novinky.cz, 2006
  4. Stát musí památky lépe chránit Archivované 2009-10-18 na Wayback Machine Realit, 2008
  5. Památky musíme chránit, ale ne za každou cenu Lidové noviny, 2011
  6. Zvládá UNESCO chránit světové památky? Literární noviny, 2009
  7. Filozofie památkové péčeDějiny a současnost, 2005
  8. Zákon č. 20/1987 Sb., o státní památkové péči, § 2
  9. a b Zákon č. 20/1987 Sb., o státní památkové péči, § 1
  10. Constitution of the United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization UNESCO, 1975 (po anglicky)
  11. Architektura v proměnách tisíciletí, s. 253-254
  12. Architektura v proměnách tisíciletí, s. 254
  13. a b c Historie a principy památkové péče Archivované 2015-01-31 na Wayback Machine Národní památkový ústav
  14. Péče o kulturní hodnoty v ČR, s.13
  15. a b Péče o kulturní hodnoty v ČR, s.14
  16. http://www.dotace-na-pamatky.cz/admin/admin_cont/upload/pages_files/Historie_pamatkove_pece_v_CR.pdf[nefunkčný odkaz] - PAMÁTKOVÁ PÉČE V ČR
  17. a b c Architektura v proměnách tisíciletí, s. 275-280
  18. Roerich Pact, 1935 (po anglicky)
  19. Barcelona charter Archivované 2012-01-31 na Wayback Machine, 2002 (po anglicky)
  20. a b Otazníky kolem památkové ochrany II. Archivované 2014-07-28 na Wayback Machine Stavební fórum, 2003

Literatúra upraviť

  • STAŇKOVÁ, Jaroslava; SEDLÁKOVÁ, Radomíra; POŠVA, Rudolf, VODĚRA, Svatopluk. Architektura v proměnách tisíciletí. Praha : Sobotáles, 2005. ISBN 80-86817-10-5. (po česky)
  • KUČA, Karel. Hrady, zámky a další památky ve správě Národního památkového ústavu. Praha : NPÚ, 2009. ISBN 978-80-87104-44-6. (po česky)
  • HOLUBIČKOVÁ, Petra. Památková péče v ČR a ve Francii. Brno : [s.n.], 2008. Dostupné online. (po česky)
  • BALABÁNOVÁ, Blanka. Péče o kulturní hodnoty v ČR – problémy, východiska. Brno : [s.n.], 2007. (po česky)

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Památková péče na českej Wikipédii.