Oidipus alebo Oidipous alebo Oidipús (gr. Oidipous/iný prepis Oidipús; lat. Oedipus) je starogrécky mýtický tébsky kráľ, syn Laia a Iokasté, ktorý sa nevedomky stal vrahom vlastného otca a manželom vlastnej matky.

Oidipus a Sfinga

Význam mena Oidipus poukazuje na človeka s poranenými chodidlami (opuchnutými). Meno získal vtedy, keď sa jeho otec, tébsky kráľ Laios z veštby dozvedel, že zomrie rukou vlastného syna, čo ho viedlo k vydaniu príkazu, aby narodený syn bol odnesený vysoko do hôr so spútanými a poranenými chodidlami, kde mal byť prenechaný divokej zveri. Sluha sa ale zľutoval nad osudom chlapca a zveril ho do starostlivosti pastierovi. Keď Oidipus dospel, dozvedel sa o pradávnej veštbe a zo strachu pred týmto hrozným činom opustil svoj domov, bez toho aby tušil, že opúšťa nepravých rodičov. Cestou narazil na starého muža, ktorého v potýčke usmrtil. Tým tak naplnil veštbu, pretože išlo o jeho skutočného otca kráľa Laia. V tom čase mesto Téby trápila sfinga, tak sa stal osloboditeľom mesta a prijal titul tébskeho kráľa a za manželku si vzal nevedomky svoju matku Iokastu. Narodili sa im dvaja synovia: Eteokles a Polyneikes a dve dcéry: Antigona a Isména. Keď sa Oidipus a Iokasta dozvedeli pravdu, Jokasta sa obesila a Oidipus si vypichol oči. Slepý sa vydal so svojou staršou dcérou Antigonou na púť k háju bohyni pomsty Erínyí, kde mal konečne nájsť svoj pokoj.

Postava Oidipa sa objavuje vo veľa umeleckých dielach, napr. v Sofoklovej dráme Kráľ Oidipus a podľa Oidipa tiež Sigmund Freud pomenoval tzv. Oidipov komplex.

Detaily mýtu o Oidipovi

upraviť

Oidipus bol synom kráľa a kráľovnej Téb, Lája a Iokasty. Keďže bol Laius už nejaký čas bezdetný, obrátil sa na Apolónovu veštiareň v Delfách. Orákulum predpovedalo, že jeho syn ho zabije. Keď sa kráľ vráti z veštiarne, dozvedá sa, že Iokasta čaká dieťa. V snahe zabrániť naplneniu proroctva, keď Iokasta skutočne porodila syna, dal Lajos prepichnúť synovi členky a zviazať ich k sebe, aby sa nemohol plaziť. Iokasta potom dala chlapca sluhovi, aby ho zanechal na neďalekej hore Kitharión. Sluha však namiesto toho, aby ho nechal zomrieť, odovzdal dieťa pastierovi z Korintu, ktorý ho potom dal inému pastierovi.

Nemluvňa Oidipus sa nakoniec dostalo do domu Polyba, korintského kráľa, a jeho kráľovnej Merope, ktorí si ho adoptovali, keďže nemali vlastné deti. Malý Oidipus dostal meno podľa opuchu po zranení nôh a členkov ("opuchnutá noha"). Slovo "oedema" (britská angličtina) alebo "edema" (americká angličtina) je z toho istého gréckeho slova pre opuch: οἴδημα alebo oedēma.

Po mnohých rokoch Oidipovi, v tom čase už na prahu dospelosti, opilec povedal, že je nevlastným synom kráľa. Oidipus s touto správou konfrontoval svojich rodičov (kráľa a kráľovnú Korintu), ale tí tvrdili, že v jeho žilách koluje kráľovská krv. Oidipus sa vybral do tej istej veštiarne v Delfách, s ktorou sa radili jeho biologickí rodičia. Veštkyňa mu oznámila, že je mu súdené zavraždiť svojho otca a oženiť sa s matkou. V snahe vyhnúť sa takémuto osudu sa rozhodol nevrátiť sa domov do Korintu, ale odcestovať do Téb, ktoré boli bližšie k Delfám.

Cestou prišiel Oidipus na miesto, kde sa križovali tri cesty a ktoré bolo zasvätené bohyni Hekate. Tam sa stretol s vozom, ktorý riadil jeho biologický otec, kráľ Lajos. Hádali sa, kto má právo ísť prvý. Vozataj si ostro vyžadoval právo prejsť a keď sa ho pokúsil zraziť, mladý Oidipus úder vrátil a Lajosa zabil. Jediným svedkom kráľovej smrti bol otrok, ktorý utiekol z karavány otrokov, ktorá v tom čase tiež putovala po ceste.

Pokračoval v dlhej ceste do Téb a po namáhavej púti dorazil k hradbám mesta. Pocestní mali len zlé správy, kráľa zabili zbojníci a okrídlená obluda Sfinga sa usadila na skale pri meste. Zastavovala všetkých cestujúcich do Téb a kládla im hádanku. Ak by na ňu cestujúci nedokázali správne odpovedať, zabila a zjedla ich; ak by uspeli, mohli by pokračovať v ceste. Hádanka znela: "Čo chodí ráno po štyroch nohách, popoludní po dvoch a v noci po troch?". Oidipus odpovedal: "Človek: ako bábätko sa plazí po štyroch, ako dospelý chodí po dvoch nohách a v starobe používa 'vychádzkovú' palicu." Oidipus ako prvý správne odpovedal na hádanku a nahnevaná sfinga sa v zlosti hodila zo skaly a zabila sa.

Brat kráľovnej Iokasty, Kreón, vyhlásil, že každý muž, ktorý dokáže zbaviť mesto Sfingy, sa stane kráľom Téb a dostane ruku nedávno ovdovenej kráľovnej Iokasty. Oidipovo manželstvo s Iokastou naplnilo zvyšok proroctva. Oidipus a Iokasta mali štyri deti: synov Eteokla a Polyneika a dcéry Antigonu a Isménu.

Oidipovi ako kráľovi sa spočiatku darilo a ľudia ho mali radi. O mnoho rokov neskôr zasiahla mesto Téby epidémia moru. Oidipus tvrdil, že mu urobí koniec. Poslal svojho strýka Kreóna k delfskej veštiarni po radu. Keď sa Kreón vrátil, Oidipus sa dozvedel, že vrah kráľa Lajosa musí byť postavený pred súd, a sám Oidipus preklial vraha zosnulého manžela svojej ženy s tým, že bude vyhnaný. Kreón tiež navrhol, aby sa pokúsili nájsť slepého proroka Tíresia, ktorý sa tešil veľkej úcte. Ten Oidipova varoval, aby nehľadal Laiovho vraha. V ostrej výmene názorov sa Tiresias nechal vyprovokovať a odhalil, že vrahom je sám Oidipus a že Oidipus žije v hanbe, lebo nevie, kto sú jeho skutoční rodičia. Oidipus nahnevane obvinil Kreóna z falošného obvinenia a obaja sa pohádali. Vstúpila Iokasta a snažila sa Oidipa upokojiť tým, že mu vyrozprávala príbeh svojho prvorodeného syna a jeho údajnej smrti. Oidipus znervóznel, keď si uvedomil, že možno zavraždil Laia, a tak spôsobil mor. Zrazu prišiel posol z Korintu so správou, že zomrel kráľ Polybus. Oidipovi sa uľavilo, pretože proroctvo sa už nemohlo naplniť, ak Polybus, ktorého považoval za svojho biologického otca, teraz zomrel.

Napriek tomu vedel, že jeho matka stále žije, a odmietol sa zúčastniť na pohrebe v Korinte. Posol, aby zmiernil napätie, povedal, že Oidipus je v skutočnosti adoptovaný. Iokasta, ktorá si konečne uvedomila, že je to jej syn, ho prosila, aby prestal pátrať po Laiovom vrahovi. Oidipus nepochopil jej motiváciu a myslel si, že sa zaňho hanbí, pretože sa možno narodil z nízkeho rodu. Iokasta vo veľkej úzkosti odišla do paláca, kde sa obesila. Oidipus sa snažil overiť si príbeh posla od toho istého pastiera, ktorý mal nechať Oidipa zomrieť ako dieťa. Od pastiera sa Oidipus dozvedel, že nemluvňa, ktoré vyrastalo ako adoptívny syn Polyba a Meropé, bolo synom Lája a Jokasty. Tak si Oidipus konečne uvedomil, že muž, ktorého pred mnohými rokmi zabil, bol jeho otec a že sa oženil s jeho matkou.[1]

Udalosti po tomto odhalení závisia od prameňa. V Sofoklových hrách sa Oidipus vydal hľadať Iokastu a zistil, že sa zabila. Pomocou špendlíka z brošne, ktorú odopol z Iokastiných šiat, sa Oidipus oslepil a potom bol vyhnaný. Jeho dcéra Antigona mu robila sprievodkyňu pri putovaní krajinou a nakoniec zomrela v Kolóne, kde ich privítal aténsky kráľ Théseus. V Euripidových hrách na túto tému sa však Iokasta nezabila, keď sa dozvedela o Oidipovom narodení, a Oidipa oslepil Laiov sluha. Oslepenie Oidipa sa v prameňoch starších ako Aischylos neobjavuje. Niektoré staršie pramene mýtu vrátane Homéra uvádzajú, že Oidipus po odhalení pravdy a po Iokastinej smrti naďalej vládol Tébam.

Oidipovi dvaja synovia, Eteokles a Polyniques, sa dohodli, že si kráľovstvo rozdelia, pričom každý z nich sa striedavo ujal vlády na jeden rok. Eteokles sa však odmietol vzdať trónu po roku, keď bol kráľom. Polinikes priviedol vojsko, aby Eteokla z jeho postu vyhnal, a došlo k bitke. Na konci bitky sa bratia navzájom zabili, po čom na trón nastúpil Iokastin brat Kreón. Rozhodol, že Polynikos je "zradca" a nemal by dostať pohrebné obrady. V rozpore s týmto nariadením sa Antigona pokúsila pochovať svojho brata. V Sofoklovej Antigone ju Kreón za to, že sa mu vzoprela, dal zaživa pochovať v skalnej jaskyni, kde sa potom obesila. V Euripidovej stratenej verzii príbehu však Antigona prežila.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oidipus

Referencie

upraviť
  1. PARKER, STANTON. Mytológia, mýty, povesti a legendy. 1. vyd. Praha : Fortuna Print, 2006. ISBN 80-89144-59-4. S. 100 - 106.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oedipus na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).