Žilina (okres)

okres v Žilinskom kraji na Slovensku
(Presmerované z Okres Žilina)

Okres Žilina je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 815,08 km², žije tu 161 052 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 198 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2021). Správne sídlo okresu je mesto Žilina.

Žilina
okres
okres Bytčaokres Čadcaokres Dolný Kubínokres Kysucké Nové Mestookres Liptovský Mikulášokres Martinokres Námestovookres Ružomberokokres Turčianske Tepliceokres Tvrdošínokres ŽilinaPoloha okresu Žilina v Žilinskom kraji (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Poloha okresu Žilina na mape Žilinského kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Rozloha 815,08 km² (81 508 ha) [1]
Obyvateľstvo 161 052 (31. december 2021) [2]
Hustota 197,59 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 041
EČV ZA, ZI, ZL [3]
Kód okresu 511
Členenie -
Mestá 3
Obce 50
Commons: Žilina District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Portal.svg Slovenský portál
Rajecka kotlina z Kozla
Domašínsky meander v Strečnianskej úžine

PolohopisUpraviť

Veľkú časť rozlohy okresu zaberá najmä v jeho centrálnej časti Žilinská kotlina, na západe potom Bytčianska kotlina a okrajové časti patria okolitým pohoriam. Časť hraníc okresu vedie po hrebeňoch okolitých pohorí, pričom najvýraznejším je hrebeň Malej Fatry na východe. Juhozápadná časť prechádza Strážovskými a Súľovskými vrchmi, západná a severozápadná hrebeňom Javorníkov a severná Kysuckou vrchovinou. Vo východnej časti žilinského okresu sa na území Krivánskej Fatry nachádza národný park.

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

VodstvoUpraviť

Z východu na západ preteká rieka Váh, ktorá postupne priberá vo Varíne pravostrannú Varínku, v Budatíne Kysucu a v Strážove Rajčianku. Na Váhu sa nachádza Vodné dielo Žilina a Vodná nádrž Hričov, menšie vodné plochy sa nachádzajú pri Šuji (Čierňanský rybník) a pri Rosine (odkalovacia nádrž). Vodné toky, ktoré všetky patria do povodia Váhu, majú snehovo-dažďový vodný režim s najvyššími prietokmi na jar počas topenia snehu a počas letných a jesenných búrok.

DopravaUpraviť

Poloha okresu s ekonomicky významným krajským mestom a prirodzené tranzitné koridory vytvorili predpoklad pre budovanie železničných tratí i cestných komunikácii. V Žiline sa stretávajú železničné trate od Košíc (od východu), Ostravy (zo severu), Bratislavy (od západu) a Rajca (od juhu). Cestné koridory vedú po medzinárodných cestách E50 (smer od Trenčína na Košice), E75 (smer od Ostravy na Bratislavu) a E442 (smer od Olomouca), ktoré budú po dokončení diaľnice D1 (E50 a E442) a D3 (E75) na tieto presmerované. V súčasnosti vedie hlavný dopravný prúd po ceste I/61 od Bytče na cestu I/18 do Vrútok, po ceste I/11 od Čadce a I/64 od Prievidze, no významná časť dopravy prechádza aj po ceste II/507 na Bytču, II/583 na Terchovú a II/517 na Považskú Bystricu. Po dokončení časti D3 s tunelom Považský Chlmec táto prevzala časť severo-južného tranzitu, ktorý obchádza mesto Žilina.

Kultúra v okolí ŽilinyUpraviť

Okolie Žiliny sa z etnografického hľadiska javí ako mozaika väčších alebo menších svojráznych podoblastí, ktoré možno všeobecnejšie začleniť do stredoslovenskej národopisnej oblasti. Na diferenciáciu ľudovej kultúry tu mali vplyv predovšetkým hospodárske, spoločenské, geografické podmienky a svoju úlohu zohrala aj príslušnosť k jednotlivým feudálnym panstvám (starohradské-varínske, strečnianske, budatínske, lietavské, hričovské a považské).[4] Hoci sa utvárajú podmienky pre jazykové, kultúrne i hospodárske zjednotenie, nárečová a kultúrna svojráznosť niektorých oblastí sa zachovala dodnes.

Okolie Žiliny môžeme z národopisného hľadiska rozdeliť zhruba na tieto časti:

 
Čičmanskí chlapi v kroji

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia.[5] Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná a Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícka forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska a v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.

Hlavné zamestnanie – poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat nestačilo pokryť životné potreby a ľudia boli nútení hľadať vedľajšie možnosti zárobku. Muži horských dedín sa zaoberali ťažbou, transportom a spracovávaním dreva. Boli to drevorubači, píliari, šindliari, furmani, pltníci a výrobcovia dreveného riadu a náradia. Doplnkovým zamestnaním Čičmancov bolo sklenárstvo, papučiarstvo a podomové obchodníctvo. Známym zamestnaním mužov z Veľkého Rovného, Kolárovíc, Kotešovej a Dlhého Poľa bolo drotárstvo. Podnetom k jeho rozšíreniu bola existencia výroby drôtu v blízkom Sliezsku. Drotári z okolia Bytče a z Kysúc mali dielne vo viacerých krajinách Európy a Ameriky. Začiatkom 20. storočia a najmä po prvej svetovej vojne pod vplyvom zmenených hospodársko-spoločenských podmienok drotárstvo postupne zaniká.[6] Starí majstri zanechali remeslo, niektorí ho nahradili výrobou a opravou plechového riadu, iní prešli na podomový obchod s galantériou.

V súčasnom období prudkého vývoja a socializácie dediny, obyvatelia našli dobré zamestnanie v podnikoch, továrňach a závodoch severozápadného Slovenska.

KrojUpraviť

Ľudový odev okolia Žiliny patrí v porovnaní s južnými krajmi Slovenska k najjednoduchším. Základným materiálom odevu tu dlho ostalo ľanové plátno, súkno, koža a kožušina. V niektorých drotárskych obciach, napríklad vo Veľkom Rovnom, Kolároviciach a Dlhom Poli, boli domácky vyrábané materiály už v druhej polovici 19. storočia nahradené továrenskými textíliami. Sviatočné sukne sa šili z jemného bieleho plátna, kabátiky a živôtky z hodvábu a listeru. Drotári zamenili tradičný odev odevom mestským v súvislosti so svojím zamestnaním o niekoľko desaťročí skôr ako muži obcí pastiersko-roľníckych.[7]

 
Ukážka tkania plátna na tradičných drevených krosnách.

Do sviatočného ženského odevu Rajeckej doliny prenikla v 19. storočí modrotlač. K bielym ľanovým sukniam a rukávcom sa nosili zástery s veľkým kvetinovým modrotlačovým vzorom. Inde v okolí Žiliny to boli drobnovzorové modrotlačové sukne s našitým živôtikom, tzv. šorce. Základnými súčiastkami mužského ľudového odevu boli súkenné nohavice, košeľa, opasok, vlnené pančuchy, krpce a klobúk. Muži z Terchovskej doliny mali vo sviatok tento odev obohatený čiernou vlnenou vestou, tzv. kabátom s červenými alebo zelenými výložkami a radmi kovových gombíkov.

Odev obyvateľov väčšiny obcí okolia Žiliny nebol vyšívaný. Iba v Rajeckej doline má výšivka starú tradíciu. Boli ňou okrášlené sviatočné rukávce, čepce žien a košele mužov. Najbohatšie vyšívaný odev je čičmiansky kroj. Pozoruhodné sú riasené sukne, rukávce a najmä sviatočné, pôvodne svadobné zástery s vložkou plochej výšivky a dvojitého výrezu, tzv. žilinskej roboty. Čičmiansky odev si doteraz zachoval bielu farebnosť plátna a súkna a viaceré zaujímavé, starodávne prvky, napríklad spôsob úpravy a pokrytia dvojrohého účesu, zavinutie hlavy do jednoduchého pása plátna, tzv. podvíky, dvojzásterový odev na všedný deň a opásanie drieku do červeného vlneného pása, pleteného domácky na krosienkach. Mužský odev pozostával z bohato vyšívanej košele, súkenných nohavíc, opaska, vlnených pančúch, krpcov a klobúka.

Kým čičmianski muži, sklenári, papučiari, podomoví obchodníci a sezónni poľnohospodári robotníci prestávali nosiť tradičný odev už koncom 19. storočia, ženy ho všeobecne nosili takmer do polovice 20. storočia.[7] V súčasnosti si kroje odievajú len niektoré staršie ženy, ktorých je ale už málo. Ostatní občania si ich spontánne obliekajú pri slávnostných príležitostiach, predovšetkým pri folklórnych slávnostiach.

Zoznam obcíUpraviť

Obec Typ Rozloha
(km²)
Počet obyvateľov
(31. 12. 2021)[8]
Hustota zaľudnenia
(obyv./km²)
Prvá pís.
zmienka
Belá obec 000000000000038.610000000038,61 000000000003314.00000000003 314 000000000000085.830000000085,83 1378
Bitarová obec 000000000000003.64000000003,64 000000000000822.0000000000822 000000000000225.8200000000225,82 1393
Brezany obec 000000000000003.66000000003,66 000000000000686.0000000000686 000000000000187.4300000000187,43 1393
Čičmany obec 000000000000025.610000000025,61 000000000000122.0000000000122 000000000000004.76000000004,76 1200
Divina obec 000000000000021.880000000021,88 000000000002445.00000000002 445 000000000000111.7500000000111,75 1325
Divinka obec 000000000000005.17000000005,17 000000000001014.00000000001 014 000000000000196.1300000000196,13 1393
Dlhé Pole obec 000000000000041.030000000041,03 000000000001921.00000000001 921 000000000000046.820000000046,82 1320
Dolná Tižina obec 000000000000013.120000000013,12 000000000001484.00000000001 484 000000000000113.1100000000113,11 1439
Dolný Hričov obec 000000000000012.450000000012,45 000000000001649.00000000001 649 000000000000132.4500000000132,45 1208
Ďurčiná obec 000000000000012.500000000012,5 000000000001098.00000000001 098 000000000000087.840000000087,84 1393
Fačkov obec 000000000000037.520000000037,52 000000000000661.0000000000661 000000000000017.620000000017,62 1351
Gbeľany obec 000000000000007.13000000007,13 000000000001492.00000000001 492 000000000000209.2600000000209,26 1362
Horný Hričov obec 000000000000005.78000000005,78 000000000000860.0000000000860 000000000000148.7900000000148,79 1208
Hôrky obec 000000000000002.32000000002,32 000000000000948.0000000000948 000000000000408.6200000000408,62 1393
Hričovské Podhradie obec 000000000000002.04000000002,04 000000000000347.0000000000347 000000000000170.1000000000170,1 1265
Jasenové obec 000000000000006.27000000006,27 000000000000620.0000000000620 000000000000098.880000000098,88 1407
Kamenná Poruba obec 000000000000014.180000000014,18 000000000001865.00000000001 865 000000000000131.5200000000131,52 1365
Kľače obec 000000000000002.07000000002,07 000000000000418.0000000000418 000000000000201.9300000000201,93 1511
Konská obec 000000000000005.31000000005,31 000000000001670.00000000001 670 000000000000314.5000000000314,5 1350
Kotrčiná Lúčka obec 000000000000004.15000000004,15 000000000000595.0000000000595 000000000000143.3700000000143,37 1439
Krasňany obec 000000000000015.180000000015,18 000000000001633.00000000001 633 000000000000107.5800000000107,58 1354
Kunerad obec 000000000000022.940000000022,94 000000000001041.00000000001 041 000000000000045.380000000045,38 1488
Lietava obec 000000000000010.010000000010,01 000000000001641.00000000001 641 000000000000163.9400000000163,94 1300
Lietavská Lúčka obec 000000000000006.50000000006,5 000000000001880.00000000001 880 000000000000289.2300000000289,23 1393
Lietavská Svinná-Babkov obec 000000000000018.300000000018,3 000000000001695.00000000001 695 000000000000092.620000000092,62 1393
Lutiše obec 000000000000020.080000000020,08 000000000000758.0000000000758 000000000000037.750000000037,75 1662
Lysica obec 000000000000015.530000000015,53 000000000000870.0000000000870 000000000000056.020000000056,02 1475
Malá Čierna obec 000000000000004.26000000004,26 000000000000327.0000000000327 000000000000076.760000000076,76 1471
Mojš obec 000000000000002.59000000002,59 000000000001361.00000000001 361 000000000000525.4800000000525,48 1270
Nededza obec 000000000000006.31000000006,31 000000000001067.00000000001 067 000000000000169.1000000000169,1 1384
Nezbudská Lúčka obec 000000000000008.21000000008,21 000000000000386.0000000000386 000000000000047.020000000047,02 1439
Ovčiarsko obec 000000000000004.89000000004,89 000000000000719.0000000000719 000000000000147.0300000000147,03 1289
Paština Závada obec 000000000000007.33000000007,33 000000000000250.0000000000250 000000000000034.110000000034,11 1402
Podhorie obec 000000000000006.42000000006,42 000000000000981.0000000000981 000000000000152.8000000000152,8 1393
Porúbka obec 000000000000003.45000000003,45 000000000000527.0000000000527 000000000000152.7500000000152,75 1362
Rajec mesto 000000000000031.460000000031,46 000000000005859.00000000005 859 000000000000186.2400000000186,24 1193
Rajecká Lesná obec 000000000000039.260000000039,26 000000000001234.00000000001 234 000000000000031.430000000031,43 1413
Rajecké Teplice mesto 000000000000011.850000000011,85 000000000002851.00000000002 851 000000000000240.5900000000240,59 1376
Rosina obec 000000000000007.32000000007,32 000000000003360.00000000003 360 000000000000459.0200000000459,02 1341
Stráňavy obec 000000000000010.870000000010,87 000000000001933.00000000001 933 000000000000177.8300000000177,83 1357
Stránske obec 000000000000018.750000000018,75 000000000000912.0000000000912 000000000000048.640000000048,64 1368
Stráža obec 000000000000003.17000000003,17 000000000000675.0000000000675 000000000000212.9300000000212,93 1439
Strečno obec 000000000000013.180000000013,18 000000000002589.00000000002 589 000000000000196.4300000000196,43 1321
Svederník obec 000000000000011.560000000011,56 000000000001652.00000000001 652 000000000000142.9100000000142,91 1321
Šuja obec 000000000000002.42000000002,42 000000000000325.0000000000325 000000000000134.3000000000134,3 1393
Teplička nad Váhom obec 000000000000010.880000000010,88 000000000004345.00000000004 345 000000000000399.3600000000399,36 1267
Terchová obec 000000000000084.540000000084,54 000000000003997.00000000003 997 000000000000047.280000000047,28 1580
Turie obec 000000000000027.200000000027,2 000000000002080.00000000002 080 000000000000076.470000000076,47 1386
Varín obec 000000000000019.090000000019,09 000000000003905.00000000003 905 000000000000204.5600000000204,56 1223
Veľká Čierna obec 000000000000004.82000000004,82 000000000000372.0000000000372 000000000000077.180000000077,18 1361
Višňové obec 000000000000015.170000000015,17 000000000002992.00000000002 992 000000000000197.2300000000197,23 1393
Zbyňov obec 000000000000007.05000000007,05 000000000000864.0000000000864 000000000000122.5500000000122,55 1407
Žilina mesto 000000000000080.030000000080,03 000000000081940.000000000081 940 000000000001023.87000000001 023,87 1208

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
  4. J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 31
  5. Tabuľka - Žilina (okres)
  6. J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 32
  7. a b J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 33
  8. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť