Olympia (Grécko)

Olympia je svätostánok antického Grécka, nachádzajúci sa v Elide, v severozápadnej časti Peloponézu, na východ od Pyrgu, náboženské, kultúrne a športové centrum celého Grécka. Do povedomia vošla ako dejisko antických olympijských hier. V priebehu 19. a 20. storočia boli jej pozostatky odkryté a lokalita sprístupnená verejnosti.

Svetové dedičstvo UNESCO

Olympia*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Olympia
Štát	Grécko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, ii, iii, iv, vi
Identifikačné č.	517
Región**	Lokality Svetového dedičstva v Európe
Súradnice	37°38′17″S 21°37′50″V
História zápisu
Zápis	1989  (13. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Dejiny

Olympia bola osídlená už v polovici 2. tisícročia pred Kr., pravdepodobne už okolo roku 1000 pred Kr. sa tu konali náboženské slávnosti na počesť najvyššieho Gréckeho boha Dia. V roku 776 pred Kr. sa tu konali prvé olympijské hry - náboženské, kultúrne a športové súťaže, ktoré pretrvali až do roku 426, kedy ich zakázal rímsky cisár Theodosius II.

Hry sa konali každé štyri roky, v medziobdobí bola Olympia malá dedina, v ktorej žilo len niekoľko sto obyvateľov. Počas konania olympijských hier prúdili do Olympie tisíce športovcov a návštevníkov, ktorí tri mesiace pred hrami a tri mesiace po hrách požívali ochranu tzv. posvätného mieru (ekecheiriá) a nikto im nesmel ublížiť.

V samotnej Olympii sa konali i hudobné súťaže. Veľmi populárne boli súťaže píšťalkárov (autelés), trubačov (salpistés) a heroldov či hlásateľov (kérykés), ktorých víťazi potom obstarávali pri športových súťažiach hudobný sprievod, vytrubovali signály a vyvolávali rôzne organizačné hlásenia, mená štartujúcich a potom i víťazov.

Olympia ležala na brehu rieky Alfeios, ktorá sa často rozlievala, takže po zákaze olympijských hier na začiatku 5. storočia po Kr. povodne rozvodnenej rieky zakryli starovekú Olympiu nánosmi bahna, vysokými niekoľko metrov. Olympiu odkryli nemeckí archeológovia na konci 19. storočia.

Architektúra

Centrom starovekej Olympie bol posvätný okrsok Altis, ktorého súčasťou bol predovšetkým chrám Dia Olympského so sochou najvyššieho gréckeho boha, ktorého sochu vytvoril najvýznamnejší grécky sochár Feidias a ktorú radili medzi sedem divov starovekého sveta. Podľa legendy Feidias prišiel do Olympie po tom, ako ho v Aténach obvinili z ukradnutia zlata a slonoviny, určených pre sochu bohyne Palas Atény. Hoci mu nebola dokázaná vina, hrozil mu trest, preto odišiel do Olympie. Jeho dielňu objavili archeológovia pod chrámom z byzantského obdobia, pričom sa našla aj malá miska s textom "Feidiou eimi" (Som Feidiova, Patrím Feidiovi).

V centre posvätného okrsku sa nachádzal oltár, kde sa počas konania olympijských hier obetovali stovky obetných zvierat (kravy a býky, ovce, kozy).

V centre Altidy sa nachádzali aj ďalšie stavby - svätyne, príbytok pre rozhodcov, ubytovne pre športovcov a návštevníkov hier.

Na okraji posvätného okrsku sa nachádzali tzv. pokladnice gréckych mestských štátov. Pri zvyškoch pokladníc sa nachádza priestor, kde sa aj v súčasnosti zapaľuje od slnečných lúčov posvätný oheň, ktorý sa potom prenáša do miesta konania moderných olympijských hier.

V súčasnosti sa v starovekej Olympie nachádza aj moderné múzeum, kde sú uložené sochy, venované starovekými športovcami a ich rodnými mestami, športové náradie, objavené archeologickým výskumom (disky, závažia), drobné predmety každodennej potreby (medzi nimi aj Feidiova miska) a ďalšie predmety.

Dejiny starovekej Olympie, starovekých i moderných olympijských hier vynikajúco spracoval slovenský historik Vojtech Zamarovský v diele Vzkriesenie Olympie. Dielo vyšlo prvýkrát v roku 1978, odvtedy vyšlo v niekoľkých vydaniach, naposledy vo vydavateľstve Perfekt, Bratislava.

Moderná Olympia

V tesnom susedstve parku vyrástla nová Olympia (v modernej gréčtine písaná ako Olymbia), malé mesto s jednou hlavnou triedou, množstvom hotelov a obchodov so suvenírmi.

V roku 1989 bol archeologický park zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Archeologický park

Plán parku

1: Severovýchodné Propyleje – 2: Prytaneion – 3: Filippeion – 4: Hérin chrám – 5: Pelopion – 6: Nymfaion Heroda Attika – 7: Metroon – 8: Pokladnice – 9: Krytý vstup na štadión – 10: Štadión – 11: Stoa Echa – 12: Building of Ptolemy II and Arsinoe – 13: Hestiina stoa – 14: Helenistická budova – 15: Diov chrám – 16: Diov oltár – 17: Ex-voto of Achaeans – 18: Ex-voto of Mikythos – 19: Nike of Paeonius – 20: Gymnasion – 21: Palaistra – 22: Theokoleon – 23: Heroon – 24: Feidova dielňa prestavaná na byzantský chrám – 25: Kúpele Kladeos – 26: Grécke kúpele – 27 a 28: Ubytovne – 29: Leónidaion – 30: Južné kúpele – 31: Búleutérion – 32: Južná stoa – 33: Nerova vila
Pokladnice I: Sicyon – II: Syracuse – III: Epidamnus ? – IV: Byzantium ? – V: Sybaris ? – VI: Cyrene ? – VII: Unindentified – VIII: Altar ? – IX: Selinunte – X: Metapontum – XI: Megara – XII: Gela

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olympia (Grécko)

Externé odkazy

• Digitalizovaná publikácia o nemeckých vykopávkach v 19. storočí, Universität Heidelberg
• Site containing Olympia informácie, videá a iné Archivované 2020-10-23 na Wayback Machine
• Dôkladná fotodokumentácia
• Múzeum starovekej Olympie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Olympie na českej Wikipédii.