O kresťanskom termíne pozri Omša (bohoslužba).

Omša je vokálno inštrumentálna forma zhudobňujúca omšové modlitby pôvodne spievané ľudom.

Omša ako hudobné dielo

upraviť

Časti:

Osobitou formou omše je posmrtná omša, rekviem. Nazýva sa podľa prvých slov introitu: „Requiem aeternam dona eis Domine“ – „Odpočinutie večné daj im Pane“. Časti Gloria a Credo sa v nej vynechávajú a nahrádza ich spev „Dies irae, dies illa“.

Proprium missae

upraviť

Hudobne najzaujímavejšími spevmi propria sú:

  • graduale (ešte ozdobnejší ako tractus)
  • aleluja
  • tractus
  • ofertorium

Pre ordinárium poskytovala rímska liturgia len úzke melodické východisko. Dlhý čas boli v popredí časti propria s ich biblickými textami. Až do karolínskeho obdobia sa začína obracať pozornosť na texty ordinária, čo sa prejavilo najmä v neskorostredovekom viachlase.