Oravská vrchovina
Oravská vrchovina je geomorfologický celok na Orave, patriaci do Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a oblasti Stredné Beskydy. Najvyšším vrchol je Kýčera (953 m n. m.).[1]
Oravská vrchovina | |
pohorie | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský |
Región | Orava |
Okresy | Tvrdošín, Dolný Kubín |
Nadradená jednotka |
Stredné Beskydy |
Susedné jednotky |
Chočské vrchy Veľká Fatra Malá Fatra Kysucká vrchovina Oravská Magura Oravská kotlina Skorušinské vrchy Podtatranská brázda |
Podradené jednotky |
Podchočská brázda Veličnianska kotlina |
Najvyšší bod | Kýčera |
- výška | 953 m n. m. |
Najnižší bod | hladina Oravy |
- výška | 440 m n. m. |
Rozloha | 220 km² (22 000 ha) |
Wikimedia Commons: Oravská vrchovina | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťRozprestiera sa po oboch stranách rieky Orava a zaberá plochu približne 220 km². Z juhu ohraničujú Oravskú vrchovinu Chočské vrchy a Veľká Fatra, na juhozápade Malá Fatra, na západe Kysucká vrchovina a Oravská Magura, na severe Oravská kotlina a na východe Skorušinské vrchy a krátkym úsekom Podtatranská brázda.[2]
Súčasťou celku sú dve geomorfologické časti: Podchočská brázda a Veličnianska kotlina.
V centre západnej časti územia leží Dolný Kubín.[3]
Referencie
upraviť- ↑ Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravská vrchovina
Súradnice: 49°12′56″S 19°28′13″V / 49,215534°S 19,470151°V