Wikipédia

Ordo Templi Orientis

(Presmerované z Ordo templi orientis)

Ordo Templi Orientis (slov. Rád východného chrámu), skr. O. T. O., je medzinárodnou bratskou a náboženskou organizáciou, založenou začiatkom 20. storočia. Pôvodne bola koncipovaná  ako Academia Masonica pôsobiaca v úzkej asociácii so slobodomurárstvom, ktorého mala byť syntézou a nadstavbou.[1] Pod vedením Aleistera Crowleyho bola však zreorganizovaná podľa filozofie thelémy. Členstvo v O.T.O., podobne ako v slobodomurárstve, zahrňuje prechádzanie iniciačným systémom, ktorý prostredníctvom rituálnej drámy zasväcovacích obradov odovzdáva duchovné a filozofické učenie rádu. O.T.O. je v súčasnosti považované, popri ráde Eulis P. B. Randolfa, za jeden z dvoch prameňov sexuálnej mágie na západe. V tomto prípade koncept vychádza z indického tantrizmu.[2]

O.T.O. dodnes zastrešuje organizáciu zvanú Ecclesia Gnostica Catholica (sl. Gnostická katolícka cirkev), ako cirkevnú vetvu rádu. Ústredný rituál Liber XV alebo Gnostická omša je verejný.

História upraviť

Začiatok a pôvod hermetického rádu O.T.O. nie je úplné jasný. Pravdepodobne ho treba hľadať v Rakúsku alebo Nemecku medzi rokmi 1895 a 1906.[3] Pravdepodobne ho založil viedenský továrnik, činorodý slobodomurár a rozekrucián Karl Kellner (1850–1905), asi v roku 1895.[4][5]

Na založení spoločnosti spolupracoval Theodor Reuss (1855–1923), ktorý prebral jej vedenie po Kellnerovej smrti ako „Suverénny generálny veľmajster rádu ad vitam“.[6] V tom čase bolo udelených niekoľko chárt bratstvám vo Francúzsku, Dánsku, Švajčiarsku, Spojených štátoch a v Rakúsku. Rítus mal deväť stupňov, z ktorých prvých sedem bolo slobodomurárskych. Jeho pôvodná podoba bola takáto:[4][5]

1. 0° Skúšobný (Prüfling)
2. I° Minerval
3. II° Johanitský murár (Johannis-Maurer)
4. III° Škótsky murár Andreas
5. IV° Rozekruciánsky murár
6. V° Rozekruciánsky templár
7. VI° Mystický templár
8. VII° Orientálny templár
9. VIII° Dokonalý iluminát
10. IX° Supremus rex

V roku 1902 kúpil Reuss, spolu s teozofom Franzom Hartmannom a Henrym Kleinom, právo pracovať s 96-stupňovým slobodomurárskym rítom Memfis-Misraim; platnosť tohto práva sa potvrdila v roku 1904 a 1905. Spolu so Swedenborgským rítom sa stal jadrom novovzniknutého rádu.

O. T. O. a Aleister Crowley upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Aleister Crowley

Reuss stretol Aleistera Crowleyho v roku 1910 a priznal mu prvé tri stupne zo systému O. T. O. O tri roky neskôr sa Crowley stal hlavou pobočky O. T. O. vo Veľkej Británii a Írsku a bol mu udelený X°. Jeho menovanie zahŕňalo otvorenie britskej sekcie, ktorá niesla meno Mysteria Mystica Maxima (M∴M∴M∴).[4] Následne Crowley odišiel do Berlína po pokyny a po titul „Najvyšší a svätý kráľ Írska, Iony a všetkých Británií vo svätyni Gnózy“.[4] Ešte v ten istý rok Crowley napísal Manifest M∴M∴M∴, v ktorom predstavil jednoduchý desaťstupňový systém, ktorý zahrňoval Kellnerov trojstupňový nadstavbový systém Academie Masonica ako VII°, VIII° a IX°.

V roku 1913 Crowley počas pobytu v Moskve spísal misál Gnostickej omše. Podľa jeho charakteristiky mala omša slúžiť ako „ústredný obrad pre účely verejného aj súkromného slávenia“. V októbri 1914 po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel do Spojených štátov. V tom čase bol už rozhodnutý celkom thelémizovať systém O. T. O. V roku 1915 vyhotovil zrevidované rituály pre M∴M∴M∴.

V 1917 Reuss napísal dokument Osnovu stupňov O.T.O., v ktorom prvé tri stupne zodpovedali „murárskemu cechu“ a zoznam zasvätení zahrňoval stupne Prijatý učeň, Tovariš a Murársky majster. Spracoval ich v dokumente Úplné pokyny pre Murársky cech, vrátane katechizmu prvých troch stupňov a výkladu všetkých slobodomurárskych systémov. V ňom sa uvádza, že IV° O.T.O. sa nazýva tiež Svätá kráľovská klenba Enochova. Reuss ich zlúčil do stupňa Škótskeho obradu, ekvivalentu stupňa Škótsky murár, Rytier sv. Ondreja a Kráľovská klenba. Charakterizuje ho ako „Úplný pokyn pre Škótske stupne v Starom a prijatom ríte“.[7][8]

V roku 1919 sa Crowley pokúšal pracovať s týmto slobodomurárskym O. T. O. v Detroite. Výsledkom bolo, že ho Rada Škótskeho obradu odmietla s odôvodnením, že O. T. O. rituály sa veľmi podobajú ortodoxným. Opísal to v liste Arnoldovi Krumm-Hellerovi z roku 1930:

Hocikedy, keď prišlo na stanovisko k praktickým detailom rituálov, Generálna rada Škótskeho obradu nemohla nájsť spôsob, ako ich tolerovať, pretože symbolika sa na niektorých miestach priveľmi približoval obradu ortodoxných lóží.[9]

Crowley následne prepísal iniciačné rituály prvých troch stupňov a tým odstránil väčšinu rituálnych väzieb s pôvodným slobodomurárstvom. Obrad štvrtého stupňa však neprepísal. Ten ostal vo svojej pôvodnej podobe, štruktúre a vzťahu k obradom Kráľovskej klenby v iných slobodomurárskych rítoch.

Theodor Reuss utrpel na jar roku 1920 mŕtvicu. V korešpondencii s jedným z jeho zástupcov Crowley vyjadril pochybnosti o Reussovej spôsobilosti ostať vo funkcii. Vzťah medzi nimi sa začal zhoršovať. V novembri 1921 si vymenili dva nahnevané listy. Crowley informoval Reussa, že si dovolil ho odvolať z funkcie a vyhlásiť sa za Vonkajšieho vodcu rádu (OHO, angl. Outer Head of Order). Reuss zomrel 28. októbra 1923. Crowley tvrdil neskôr, že ho Reuss ustanovil svojím nástupcom. Crowleyho životopisec Lawrence Sutin, spolu s ďalšími, toto tvrdenie spochybňuje napriek tomu, že neexistuje žiadny dôkaz za ani proti, a tak isto nie je známy iný kandidát, ktorý by sa o tento post uchádzal.V roku 1925 počas búrlivej „Konferencie veľmajstrov“ bol Crowley ostatnými vysokými hodnostármi O.T.O. zvolený za OHO[10]

Počas druhej svetovej vojny boli európske vetvy O. T. O. zničené alebo sa uchýlili do ilegality. Jediná pobočka, ktorá ku koncu vojny ešte fungovala, bola Lóža Agape v Kalifornii. Okrem toho bolo len niekoľko zasvätencov v rôznych krajinách a vykonávalo sa iba veľmi málo iniciácií. Preto Karl Germer, Crowleyho zástupca v Nemecku, odcestoval do Spojených štátov okamžite po svojom prepustení z nacistického väzenia.

O.T.O. po Crowleho smrti upraviť

Kvôli neefektivite Germerovho vedenia sa O.T.O. po smrti Aleistera Crowleyho začalo štiepiť. Crowley ešte pred svojou smrťou určil za svojho nástupcu a OHO O.T.O. Kennetha Granta,[11] Germer ho však 20. júla 1955 z Rádu vylúčil. Grant sa stal vodcom svojej vetvy Rádu, tzv. Tyfónskeho O. T. O.

O.T.O. pod Germerovým vedením prišlo na hranicu zániku. Zomrel roku 1962 bez menovania svojho nástupcu. Až roku 1969 vystúpil Grady McMurtry, pôvodný člen lóže Agape, invokoval svoju núdzovú autoritu udelenú Crowleym a prijal titul X° Kalif. Nevyhlásil sa však za OHO. O tomto fakte sa vyjadril v roku 1974: „V tomto momente neexistuje Vonkajší vodca rádu pre Ordo Templi Orientis Aleistera Crowleyho. Vonkajší vodca rádu je medzinárodná funkcia a Ordo Templi Orientis Aleistera Crowleyho sa teraz organizačne nenachádza v stave, aby v tomto zmysle spĺňalo podmienky svojej Ústavy.“[12] V roku 1970 začal vykonávať iniciácie. 26. marca 1979 bolo O.T.O. zaregistrované v štáte Kalifornia. V roku 1982 bolo ako náboženská organizácia zbavené daňovej povinnosti. Grady McMurtry zachránil americké O.T.O. pred zánikom a zomrel v roku 1985.

Filozofia O. T. O. upraviť

Crowley sa o O.T.O. vyjadroval ako o prvom veľkom ráde Starého eónu, ktorý prijal Knihu Zákona. Pôvodne si O.T.O. požičiavalo obradný materiál od neregulárnych slobodomurárskych organizácii.[7] Ich súvislosť sa však zmenila prijatím thelémy, aj keď niektoré symboly a jazyk z tohto obdobia sa stále ešte používajú. „Rád komunikuje svoje ezoterické učenie cez dramatické obrady, vyučuje systém osvietenej morálky a vytvára spoločnosť uchádzačov, ktorí pracujú na Veľkom diela uskutočnenia božského v človeku“[13] O.T.O. má dve hlavné aktivity: zasväcovanie do „mystérií“ a slávenie Liber XV – Gnostickej omše. K tomu Rád organizuje prednášky, kurzy, spoločenské podujatia, divadelné akcie a umelecké predstavenia. Vydáva knihy a časopisy a poskytuje lekcie v hermetických vedách, jóge a mágii.

Crowley napísal v Confessions, že „O.T.O. vlastní jedno najvyššie tajomstvo. Celý systém svojim členom postupne a čoraz jasnejšie odhaľuje toto svoje tajomstvo, ktoré je nesmierne dôležité.“ Inštrukcie „majú dva hlavné ciele. Najprv je potrebné vysvetliť univerzum a spätosť ľudského života s ním. Potom je potrebné každého inštruovať, aby svoj život čo najlepšie prispôsobil vesmíru a maximálne rozvinul svoje schopnosti. Pre tento účel som vytvoril sériu obradov (Minerval, Človek, Magik, Majster mágie, Dokonalý mág a Dokonalý zasvätenec), ktoré by mali osvetliť dráhu ľudského života v najširšom filozofickom zmysle.“ Iniciačné obrady po P∴I∴ (vrátane) sú zhruba nasledujúce: „uchádzač je poučovaný o významoch pojmov, akými sú diskrétnosť, vernosť, nezávislosť, pravdivosť, odvaha, sebakontrola, ľahostajnosť k okolnostiam, nestrannosť, pochybovačnosť. Následne [t. j. na vyšších stupňoch] mu treba pomôcť objaviť povahu [najvyššieho] tajomstva, náležitý spôsob jeho využitia a prostriedky zaisťujúce úspešnosť nakladania s ním.“[14]

O celkovom systéme O.T.O. Crowley napísal:

Ponúka racionálny základ pre univerzálne bratstvo a náboženstvo. Predkladá vedecké názory, ktoré sú súhrnom všetkého, čo v súčasnosti vieme o svete, a robí to pomocou jednoduchého, pritom úžasného a majstrovsky zostaveného symbolizmu. Takisto umožňuje každému človeku objaviť svoj vlastný osud, poukazuje na morálne a intelektuálne vlastnosti, ktoré je nutné slobodne používať, a nakoniec mu dáva do rúk nepredstaviteľne silnú zbraň, s ktorou v sebe môže rozvinúť každú schopnosť potrebnú pri vykonaní jeho diela.[14]

Iniciácia a učenie upraviť

Členstvo v O.T.O. stojí na systéme zasväcovacích obradov, na ktorých sa udeľuje stupeň zasvätenia. Obrady využívajú rituálnu dramatickosť za účelom ustanovenia bratských pút medzi členmi, ako aj odovzdania duchovného a filozofického učenia.

Stupne majú organizačnú funkciu v tom, že isté stupne je nutné získať predtým, než je možné prijať isté funkcie v rámci Rádu (napríklad prijatie stupňa K.E.W. je predpokladom pre vysvätenie za kňaza alebo kňažku Ecclesia Gnostica Catholica a pod.).

V súčasnej hierarchii Rádu existuje trinásť číslovaných stupňov a dvanásť nečíslovaných, ktoré je možné rozdeliť na tri hodnosti či „triády“ — Pustovník, Milenec a Človek Zeme.

Na prijatie na každý stupeň O.T.O. je nutné podstúpiť zasvätenie a zložiť prísahu. Prísahy sa podľa tvrdenia Rádu podobajú na tie slobodomurárske.[15]

Postup triádou Človeka Zeme vyžaduje, aby si ašpirant našiel dvoch sponzorov spomedzi vyššie postavených členov. Postup na stupeň K.E.W. a vyššie je možný len po pozvanie od vyššie postavených členov.

Najvyšším cieľom zasvätenia O.T.O. je „inštruovať jednotlivca o tajomstvách božstva a prírody, a tým mu napomôcť v poznaní jeho či jej pravej identity“.[16]

Celý systém je nasledovný:

Triáda Človeka Zeme upraviť

  • 0° — Minerval
  • I° — Muž a Brat // Žena a Sestra
  • II° — Magik
  • III° — Majster mágie
  • IV° — Dokonalý magik a spoločník Svätej kráľovskej klenby Henochovej
    • P∴I∴ — Dokonalý zasvätenec a princ jeruzalemský

Nepatriace k žiadnej triáde upraviť

  • K.E.W. — Rytier východu a západu

Triáda Milenca upraviť

  • V° —
    • Zvrchovaný princ Ružového kríža a rytier pelikána a orla
    • Rytier červeného orla a člen Senátu rytierskych hermetických filozofov
  • VI° —
    • Slávny rytier (templár) Rádu Kádoša a spoločník Svätého grálu
    • Veľký inkvizítor a člen Veľkého tribunálu
    • Princ kráľovského tajomstva
  • VII° —
    • Teoretikus a slovutný zvrchovaný najvyšší inšpektor
    • Magus svetla a biskup Ecclesia Gnostica Catholica
    • Veľmajster svetla a inšpektor obradov a stupňov

Triáda Pustovníka upraviť

  • VIII° —
    • Dokonalý pontifex iluminátov
    • Epopt iluminátov
  • IX° — Zasvätenec Svätyne gnózy
  • X° — Rex Summus Sanctissimus
  • XI° — Zasvätenec jedenásteho stupňa
  • XII° — Frater Superior a Vonkajší vodca Rádu

Otázka legitimity upraviť

V minulosti viedlo niekoľko frakcií boj o to, kto je legitímnym pokračovateľom O.T.O. Aleistera Crowleyho; k týmto sporom dochádzalo predtým aj potom, čo McMurtry obnovil O.T.O. v Kalifornii.

Hoci Karl Germer vylúčil Kennetha Granta z O.T.O. v roku 1955, Grant sa prezentoval ako Vonkajší vodca Rádu v niekoľkých svojich knihách.[17] Jeho organizácia sa dnes nazýva Tyfónsky rád.

Toto postavenie si ďalej nárokoval aj Brazílčan Marcela Ramos Motta (1931–1987), ktorý uvádzal, že členstvo v O.T.O. mu osobne udelil Karl Germer.[18] Americký súd uznaô, že Motta bol iniciovaný Germerom do O.T.O. v roku 1955 alebo 1956.[19] Motta tvrdil, že Germerova manželka Sasha mu povedala, že Germer na smrteľnej posteli označil Mottu za „nasledovníka“. Neúspešne sa súdil o copyright ku Crowleyho dielam v štáte Maine. Motta zomrel v roku 1987 a dodnes existujú malé skupiny s menom Societas O.T.O. (S.O.T.O.), ktoré od neho odvodzujú svoju legitimitu.

Za kľúčové v boji o otázku pravého nástupníctva sa považuje rozhodnutie súdu v San Franciscu z roku 1985, ktorým bola McMurtryho vetva uznaná za pravého nástupcu Crowleyho a Germerovho O.T.O.

Poznámky upraviť

  1. ↑ Sabazius X° & AMT IX°. History of Ordo Templi Orientis. Získané 13.6. 2006.
  2. ↑ Nakonečný. (1999). 203
  3. ↑ Nicholas Goodrick-Clarke, The Occult Roots of Nazism, str. 61. Goodrick-Clarke sa dotkol tejto témy a dal niekoľko všeobecných pripomienok k okultizmu v spomínanom období.
  4. ↑ a b c d King, Francis. The Magical World of Aleister Crowley, str. 78 – 81
  5. ↑ a b Nakonečný. (1999)
  6. ↑ Nakonečný. (1999). 142
  7. ↑ a b King, Francis (1973). The Secret Rituals of the O.T.O. Samuel Weiser, Inc. ISBN 0-87728-144-0
  8. ↑ Free Encyclopedia of Thelema. Fourth Degree. Získané 17. 6. 2006.
  9. ↑ Starr, Martin. Aleister Crowley: Freemason!. Získané 17. 6. 2006.
  10. ↑ Kaczynski (2002), str. 332
  11. ↑ Koenig, P. R. (1998).
  12. ↑ Koenig, Peter. All we want is a „Caliph“, The Ordo Templi Orientis Phenomenon. Získané 13. 2. 2008
  13. ↑ O.T.O. About OTO.
  14. ↑ a b Crowley, Aleister. The Confessions of Aliester Crowley, kapitola 72.
  15. ↑ Initiation [online]. US Grand Lodge, 2012-10-21, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Initiation [online]. US Grand Lodge, 2012-10-21, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ GRANT, Kenneth. Aleister Crowley a skrytý Bůh. Praha : Vodnář, 2016.
  18. ↑ MOTTA, Marcelo. O.T.O. News. The Oriflamme (Rio de Janeiro), 1987, roč. VI, čís. 5, s. 293-295.
  19. ↑ 1st Circuit of Appeals - Ordo Templi Orientis [online]. www.parareligion.ch, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ordo Templi Orientis na anglickej Wikipédii.

Referencie upraviť

Preklady upraviť

  • Nakonečný, Milan (1999), „Ordo Templi Orientis“, Magie v historii, teorii a praxi, Praha: Vodnář, ISBN 808525512X 
  • Koenig, P. R. (1995), „Fenomén O.T.O.“, Horus (Brno: Horus) 95 (2): 47 – 85 
  • M. M. M. (1995), „Stručný nástin historie Řádu Zlatého úsvitu“, Horus (Brno: Horus) 95 (2): 69 – 111 

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Súčasné O.T.O. upraviť

Referenčné stránky upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ordo_Templi_Orientis&oldid=7835560“