Ostrôžky
Ostrôžky sú horský krajinný celok v oblasti Slovenského stredohoria[1]. Ostrôžky budujú vulkanické horniny a ich pyroklastiká, na severovýchodnej strane granodiority jadrového pásma. Podobne ako ostatné celky Slovenského stredohoria aj Ostrôžky vznikli v priebehu neogénu v dôsledku rozsiahlej sopečnej činnosti. Majú stratovulkanickú stavbu - stavbu zvrstvených sopiek.
| Ostrôžky | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 Pohľad na Ostrôžku z Budinskej skaly
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický kraj |
| Okresy | Veľký Krtíš, Detva, Lučenec |
| Nadradená jednotka |
Slovenské stredohorie |
| Susedné jednotky |
Javorie Zvolenská kotlina Krupinská planina Juhoslovenská kotlina Revúcka vrchovina Veporské vrchy |
| Súradnice | 48°28′05″S 19°25′50″V / 48,46806°S 19,43056°V |
| Najvyšší bod | Ostrôžka |
| - výška | 877 m n. m. |
| Dĺžka | 26 km |
| Šírka | 10−18 km |
| Rozloha | 260 km² (26 000 ha) |
| Geologické zloženie | Neogénne vulkanity karpatského oblúka |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
  Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie upraviť
Pohorie susedí na severe so Zvolenskou kotlinou, na severozápade nadväzuje Javorie a Krupinská planina. Južným smerom sa rozprestiera Juhoslovenská kotlina a východným smerom nadväzuje Revúcka vrchovina a Veporské vrchy.[2]
Vrchovinový reliéf sopečného pohoria Ostrôžky má charakter náhornej planiny naklonenej mierne na juh, ktorú hlboko zarezané doliny konsekvetných tokov rozčlenili na menšie celky[3]. Medzi Tisovníkom a Madačkou prebieha rázsocha Pálenísk (769 m n. m.), medzi Madačkou a Tuhárskym potokom je rázsocha Braliec (817 m n. m.), medzi Tuhárskym a Budinským potokom je rázsocha Jasenia (771 m n. m.) a medzi Budinským a Krivánskym potokom je rázsocha Uhliarska (647 m n. m.). Ostrôžky okrem najsevernejšej časti zasahujú celé do Novohradu. Hranica medzi Novohradom a Zvolenskou stolicou prebiehala po hlavnom hrebeni Ostrôžok (Pľutov vrch (741 m n. m.), Šrobka (525 m n. m.), atď.). Najvyšší vrch Ostrôžok je Ostrôžka (877 m n. m.). Najvyšším bodom Ostrôžok na území Novohradu je Javor (821 m n. m.).[4]
Analýza riečnej siete poukazuje na niekdajšie intenzívne zlomové pohyby. Pohorie Ostrôžky je bohaté na pozostatky sopečnej činnosti (Budinská skala, Kamenné vráta). V Tuhári sa nachádza jediný mramorový lom na Slovensku.
Ostrôžky patria zväčša k oblasti mierne teplej horskej klímy. Hydrograficky zväčša patria k povodiu Ipľa. Pohorie pre svoj zväčša plošinný ráz poskytuje relatívne vhodné podmienky na poľnohospodársku činnosť.
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Konečný, V., Lexa, J., 1984, Geologická mapa stredoslovenský neovulkanitov. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ Halaj, J., Michal, P., 1985, Novohrad. 1: Príroda Osveta, Martin
- ↑ Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrôžky
