Marcus Salvius Otho (* 25. apríl 32 – † 16. apríl 69) bol rímsky cisár od 15. januára do 16. apríla roku 69, druhým cisárom v Roku štyroch cisárov.

Cisár Otho

Pôvodne bol priateľom cisára Nera, jeho žena Poppaea Sabina však upútala Neronovu pozornosť a stala sa jeho milenkou. Nero nepohodlného Othona vymenoval za prétora vzdialenej Lusitanie. Keď o 10 rokov neskôr jeho sused Servius Sulpicius Galba, správca provincie Hispania Tarraconensis, viedol protinerovské povstanie, postavil sa Otho na jeho stranu. Galba sa stal cisárom, ale bol bezdetný a Otho dúfal, že sa stane jeho nástupcom. Galba však adopciou Pisona Liciniana Othonove nádeje zmaril a ten sa preto odhodlal k odvážnemu úderu. Podplatil vojakov prétoriánskej gardy, ktorým boli dlho odopierané odmeny, nechal sa nimi prehlásiť cisára a tí protichodnými informáciami dezorientovaného Galbu brutálne zavraždili na Fóre, keď sa s úmyslom utíšiť vzburu predieral davom smerom k prétoriánskym kasárňam. Senát bez námietok schválil Othonove vymenovanie za cisára.

V germánskych provinciách medzitým prebiehala Vitelliova vzbura proti Galbovi. Správa o jeho zavraždení však ťaženie vzbúrených légií na Rím nezastavila. Občianska vojna vyvrcholila bitkou pri Bedriaca, v ktorej bolo Othonovo vojsko porazené. Otho v reakcii na porážku demonštratívne spáchal samovraždu, aj napriek tomu, že sa mu na pomoc ponáhľali posily a vojna ešte ani zďaleka nebola stratená.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otho


Otho
Vladárske tituly
Predchodca
Galba
Rímsky cisár
6969
Nástupca
Vitellius