Otto František Habsbursko-lotrinský

	Otto František Habsbursko-lotrinský
	arcivojvoda rakúsky
Panovanie
Dynastia	habsbursko-lotrinská
Biografické údaje
Narodenie	21. apríl 1865; Graz, Rakúske cisárstvo (dnešné Rakúsko)
Úmrtie	1. november 1906 (41 rokov); Viedeň, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Rakúsko)
Pochovanie	Kapucínska krypta
Rodina
Manželka	Mária Jozefa Saská
Potomstvo	Karol František; Maximilián Eugen
Otec	Karol Ľudovít Habsbursko-lotrinský
Matka	Mária Annunciata Neapolsko-sicílska
Odkazy
	Otto František Habsbursko-lotrinský; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Otto František Jozef Habsburský (* 21. apríl 1865, Graz – † 1. november 1906, Viedeň), bol rakúsky arcivojvoda z habsbursko-lotrinskej dynastie, druhorodený syn arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsbursko-lotrinského a jeho druhej manželky Márie Annunciaty Neapolsko-Sicílskej.

Životopis

V rokoch 1895 – 1898 sa s Ottom (celým menom Otto František Jozef Karol Ľudovít Mária) vážne uvažovalo ako s následníkom trónu počas ochorenia jeho staršieho brata Františka Ferdinanda. I cisár František Jozef I. ho začal poverovať úlohami pri reprezentácii krajiny a dynastie. Na jeho príkaz dostal Otto k dispozícii palác Augarten a početnejšie služobníctvo.

No ľahkovážny Otto po úlohe hlavy rodu a štátu vôbec netúžil. Politika ho v podstate nezaujímala. Jeho bezstarostný život a milostné avantúry, ktoré vyhľadával a ktorými sa nijako zvlášť netajil, boli príčinou mnohých klebiet. Svoju manželku, saskú princeznú Máriu Jozefu nemiloval. Ich manželstvo bolo úplne formálne a po narodení druhého syna ju celkom opustil a žil samostatne a nezávisle. Páčilo sa mu, že bol označovaný za najkrajšieho jazdeckého dôstojníka armády „krásny Otto“. Jeho milostné vzťahy so ženami boli početné, väčšinou krátkodobé, ale i dlhšie a vášnivé.

V čase presadenia sobáša jeho brata Františka Ferdinanda so Žofiou Chotkovou došlo medzi oboma bratmi k odcudzeniu. V súkromí sobáš svojho brata s nerovnocennou grófkou bezzásadový Otto podporoval, no na verejnosti sa obával vystúpiť na jeho podporu. Typické pre neho bolo, že v čase najostrejšieho sporu radšej sa utiahol do Benátok a tam čakal na vyriešenie situácie. Očividne hral na obe strany, no pred autoritou cisára mal ozajstný rešpekt.

V dôsledku promiskuitných sexuálnych vzťahov sa Otto nakazil a ochorel na, v tej dobe ťažko liečiteľný, syfilis. Rozklad tkaniva mu postupne zasiahol celý organizmus. Kvôli tomu bol Otto v roku 1904 oslobodený od vojenskej služby; jeho menovanie generálnym inšpektorom jazdectva v roku 1905 bolo iba formálnou záležitosťou.

Zomrel vo Viedni, kde ho opatrovala jeho nevlastná matka Mária Terézia Braganza. Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni.