Púchov

mesto na Slovensku
Disambig.svg O rovnomennom okrese pozri Púchov (okres).

Púchov (nem. Puchau) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji.

Púchov
mesto
Puchov Muzeum.jpg
Bývalý župný dom
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Púchov
Región Stredné Považie
Vodné toky Váh, Biela voda
Nadmorská výška 265 m n. m.
Súradnice 49°07′12″S 18°19′50″V / 49,120000°S 18,330556°V / 49.120000; 18.330556
Rozloha 41,5 km² (4 150 ha) [1]
Obyvateľstvo 17 415 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 419,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Primátor Katarína Heneková[3] (nezávislá)
PSČ 020 01
ŠÚJ 513610
EČV PU
Tel. predvoľba +421-42
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Štefánikova 821/21
020 01 Púchov
E-mailová adresa msu@puchov.sk
Telefón 042 / 465 80 11
Fax 042 / 465 08 26
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Púchov
Webová stránka: puchov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Mesto Púchov je okresné mesto na strednom Považí. Nachádza sa v údolí Bielej vody a Váhu, na pomedzí Javorníkov, Bielych Karpát a Strážovských vrchov. Cez Púchov vedie cesta I/49 na Moravu, ktorú križuje II/507 z Trenčína na Považskú Bystricu. Miestna železničná stanica je dôležitou križovatkou tratí Bratislava – Žilina a Púchov – Horní Lideč. Najbližšími väčšími mestami sú 17 km východne ležiaca Považská Bystrica, 27 km južne ležiaca Dubnica nad Váhom a 47 km na severozápad situovaný Vsetín.

Vodné tokyUpraviť

Mestom preteká rieka Váh a riečka Biela voda.

ObyvateľstvoUpraviť

Etnické zloženie (podľa údajov z roku 2001)

Náboženské zloženie (podľa údajov z roku 2001)

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

Sakrálne pamiatkyUpraviť

  • Evanjelický kostol, trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1864-1880. Stojí na mieste staršej tolerančnej stavby, ktorej spodná časť veže bola zahrnutá do novej stavby. Autorom projektu je staviteľ Michal Urbánek zo Vsetína. Interiér je zaklenutý neogotickými rebrovými klenbami. Nachádza sa tu hodnotný renesančný oltár z roku 1643. Oltár z lipového dreva bol vytvorený pre dnešný rímskokatolícky kostol v období keď slúžil evanjelikom. V neskoršom období bol súčasťou zaniknutej Marcibániho kaplnky. Po stranách oltára sú obrazy evanjelistov a sochy apoštolov Petra a Pavla. Kazateľnica je neogotická, organ pochádza z roku 1953.[4] Fasády sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom s profilovanými šambránami. Korunná rímsa má dekoratívny vlys s motívom lomeného oblúka. Veža s nárožnými skoseniami je členená kordónovými rímsami na kozolách a ukončená trojuholníkovými štítmi s hodinami a vlysmi a ihlancovou helmicou. Portál je riešený ako ústupkový, lemovaný párom fiál.
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, trojloďová modernistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1939-1940. Stojí na mieste staršej renesančnej stavy, z ktorej sa dochovalo presbytérium, dnes bočná kaplnka a veža. Autorom projektu kostola je architekt Milan Michal Harminc. V prvej tretine 18. storočia bol pôvodný kostol barokovo upravený. Pôvodné presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou, moderné trojlodie je plochostropé. Hlavný oltár sv. Kríža je dielom sochára Júliusa Bártfaya. V južnej kaplnke je socha piety zo 17. storočia.[5] Fasády kostola sú hladké, priečelie so štítom je dekorované reliéfnym motívom dvojkríža na trojvrší. Veža má nárožné zaoblenia, je členená priebežnými lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
  • Kaplnka tróniacej Madony, klasicistická stavba na pôdoryse štvorca s otvorenými arkádami, z roku 1833. Úpravami prešla v rokoch 1910 a 1967.[6] Arkády sú nesené štyrmi stĺpmi, v jej centre je umiestnená sochy madony. Ukončená je stanovou strechou.
  • Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, neobaroková stavba z roku 1880. Iniciátorom stavby bol Florián Balogh, rímskokatolícky farár, ktorý tu je aj pochovaný.[7] Fasády kaplnky sú členené polkruhovo ukončenými oknami, priečelie je dvojvežové, veže sú dekorované oblúčkovým vlysom a ukončené kupolami.

Ostatné pamiatkyUpraviť

  • Hrádok Skalka, archeologická lokalita Púchovskej kultúry z doby laténskej. Územie bolo osídlené najprv v období 5. tisícročia pred Kr., v období 1250-800 pred Kr. a 400-200 pred Kr.[9]
  • Sklad soli, bývalý župný dom, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse štvorca s manzardovou strechou, z konca 18. storočia. Objekt nechal vybudovať Imrich Marcibáni. Obnovou prešiel v rokoch 1997 a 2003-2006.[10] V súčasnosti tu sídli Múzeum púchovskej kultúry. Fasády budovy majú nárožné skosenia, sú členené kordónovou rímsou a na poschodí lizénovými rámami.
  • Evanjelická fara, jednopodlažná dvojtraktová historizujúca stavba na pôdoryse písmena L, z roku 1904. Obnovou prešla v rokoch 2001-2002.[11] Fasády fary sú členené bosážou a oknami so šambránami. Na fasáde sú pamätné tabule Komenského[12] z roku 1958, Tešedíka z roku 2010 a Roya z 30./40. rokov.[13]
  • Dom s modrotlačiarskym strojom, Mudroňova 12, jednopodlažná ľudovo-klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika roku 1911.[14] Priľahlá dielňa pochádza z konca 19. storočia.[15] Priečelie domu má okná so štukovými suprafenestrami v duchu secesie.

DivadloUpraviť

Ochotnícke divadlo má v meste bohatú tradíciu. Prvá písomná zmienka o činosti ochotníckeho divadla v Púchove sa viaže k roku 1862 a k deťmi hranej moralite "Osada Hladomor". Ochotníci tu pôsobili za Rakúsko uhorskej monarchie a po jej páde počas prvej Československej republiky nastal zlatý vek tunajšieho divadla. Od roku 1945 v meste pôsobil jeden z najkvalitnejších amatérskych súborov vtedajšej republiky DS Makyta. Prvý súbor, ktorý reprezentoval štát na medzinárodnom festivale v Monaku. V súčasnosti pôsobí v meste šesť súborov: DS Homo Fuge, D 121, divadlo M, DDŠ/DM – Ochotníček, DDS Trpaslíci, Hugo.Divadlo M a DDŠ-O paria k špičke súčasnej slovenskej amatérskej scény.

Nové divadlo za viac ako 5 miliónov eur bolo otvorené v Púchove. Po Bratislave je jediným mestským divadlom na Slovensku postaveným po revolúcii. Okrem domácich divadelných súborov, budú v divadle pravidelné hosťovanie činohry z celého Slovenska.

HudbaUpraviť

V Púchove pôsobia viaceré folklórne súbory: FS Váh, FS Biela voda a DFS Púchovček. Hudobne ich doprevádzajú DĽH Lachovček a ĽH Váh.

Z Púchova pochádzajú viaceré známe či menej známe kapely rozličných žánrov:

  • GoodBye Lenin! (indie/rock'n'roll)
  • D.O.R.A (funk/punk)
  • Načo Názov (old school punk)
  • Fiktívny Ventyl (alternative/jazz)
  • Hidden Road (punk/pop) – S hudbou vesmírnou
  • Joke 24 (punk/rock)
  • Ľudia z Bytu (rock/alternative)
  • Two Sides (indie/rock'n'roll)
  • MALALATA (balkán/reggae/swing)

PriemyselUpraviť

Púchov je známy najmä výrobou pneumatík a textilno-odevných výrobkov.

ŠportUpraviť

Osobnosti mestaUpraviť

RodáciUpraviť

Pôsobili tuUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Kostol [online]. ECAV Púchov. Dostupné online.
  5. Kultúrne a historické pamiatky [online]. Oficiálne stránky mesta Púchov. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Púchov - Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Púchov

Externé odkazyUpraviť