Pachyrhinosaurus
Pachyrhinosaurus bol veľký rohatý dinosaurus. Známy je z kompletných pozostatkov veľkého množstva jedincov. Žil pred 71 až 68 miliónmi rokov na severozápade Severnej Ameriky.
| Pachyrhinosaurus | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Pachyrinosaurus patril s dĺžkou 6 až 8 metrov medzi pomerne veľké rohaté dinosaury. Keďže rohaté dinosaury sa tvarom tela navzájom výrazne neodlišovali, Pachyrhinosaurus disponoval všetkými základnými znakmi tela zástupcov Ceratopsia: mal krátky, no silný krk, pomerne krátky trup a skrátený chvost. Hlava bola opatrená silným kosteným zobákom, vytŕčajúcimi lícnymi kosťami a kosteným golierom, ktorý bol kratší ako ostatná časť lebky (znak podčeľade Centrosaurinae). Kostený golier mal odľahčený dvoma stredne veľkými otvormi.
Na rozdiel od väčšiny vyspelých ceratopsov, na lebke pachyrinosaura sa nám nezachovali žiadne prominentné rohy. Na mieste, kde sa u zástupcov Centrosaurinae nachádzal dlhý kostený roh, mal veľký kostený hrboľ. Z vrcholu kosteného goliera vyrastali dva tŕne, niektorým jedincom aj krátky roh za očami, pri koreni kosteného goliera. Rod Pachyrhinosaurus tak predstavuje vyvrcholenie evolučného trendu centrosaurinov v strácaní nosného rohu. Ten bol najprv skrátený a ohnutý smerom dopredu a dole (Einiosaurus), neskôr zostala len základňa (Achelousaurus), ktorú nahradil kostený hrboľ.
Niektorí vedci však zastávajú názor, že myzla postupne len kostená základňa nosného rohu. V prípade pachyrinosaura by tak mohol veľký kostený hrboľ tvoriť základňu impozantného kosteného rohu tvoreného rohovinou. Niečo podobné pozorujeme aj medzi dnešnými zvieratami – rohy nosorožca sú tiež tvorené len rohovinou, pričom základňu im tvoria kostené hrbole. Keďže rohovina málokedy skamenie, rohy pravekých nosorožcov tak poznáme len na základe ich kostených základní. Ak kostený hrboľ nad nozdrami pachyrinosaura naozaj tvoril základňu pre rohovinový roh, tento roh mohol byť veľmi veľký, zrejme do dvoch metrov dlhý (podobne ako u pravekého nosorožca rodu Elasmotherium). Veľký roh by bol veľkou výhodou pri konfrontácii s nebezpečným dravcami akým bol napr. Daspletosaurus.
Spôsob života upraviť
Pachyrinosaura poznáme aj na základe pozostatkov celého stáda. Vieme tak, že tento dinosaurus putoval po krajine vo veľmi veľkých čriedach (s niekoľko tisíc jedincami), ktoré zrejme migrovali z južných oblastí na sever – pozostatky pachyrinosaura boli totiž nájdené aj na Aljaške. Putovali ako dospelé jedince, tak aj mláďatá. V takto veľkom stáde zrejme panovala hierarchia, ktorú si jedince získavali vzájomnými súbojmi (stopy po vzájomných súbojoch sú medzi rohatými dinosaurami doložené), podobne ako dnešné jelene, teda pretláčaním hláv. Počas ruje samce využívali pre zmenu svoje kostené goliere, ktoré sa mohli pod vplyvom hormónov alebo zvýšeného tlaku krvi pestro sfarbiť a lákať tak pozornosť samíc.
Druhy upraviť
- Pachyrhinosaurus canadensis
- Pachyrhinosaurus lakustai
- Pachyrhinosaurus perotorum[1]
Referencie upraviť
- ↑ FIORILLO, A. R., TYKOSKI, R. S. A new Maastrichtian species of the centrosaurine ceratopsid Pachyrhinosaurus from the North Slope of Alaska. Acta Palaeontologica Polonica, 2012, roč. 57, čís. 3, s. 561. DOI: 10.4202/app.2011.0033.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pachyrhinosaurus
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pachyrhinosaurus
