Paleocén
Paleocén je najstaršie obdobie treťohôr. Začal sa pred 65,5 mil. rokov a skončil sa pred 58,7 mil. rokov. Predchádzala mu krieda, po ňom nasledoval eocén.
| Paleocén | |
|---|---|
| Zaradenie | |
| Epocha paleogénu | |
| Časové rozpätie paleocénu (v miliónoch rokov) | |
| Začiatok | 65,5 (± 0,3) |
| Koniec | 55,8 (± 0,2) |
| Trvanie | 9,7 |
Paleocén zaviedol nemecko-francúzsky botanik W.P. Schimper v roku 1874 ako najstaršie obdobie paleogénu. Názov bol odvodený z gréčtiny (παλαιός, palaios – starý a καινός, kainos – nový) a mal vyjadrovať výskyt fauny, ktorá bola vyvinutejšia ako mezozoická, no bola naďalej primitívna v porovnaní s dnešnou. Neskôr rozsah paleocénu pozmenil E. Haug.
DelenieUpraviť
Paleocén sa podľa svetovo platnej stratigrafickej škály delí na[1]:
CharakteristikaUpraviť
Hranica kriedy a paleocénu známa ako hranica K-T (hranica krieda-terciér) je celosvetovo jedným z najlepšie rozpoznateľných geologických rozhraní. Na mnohých miestach ju vyznačuje irídiová vrstvička, ktorá sa pokladá za dôsledok dopadu meteoritu v oblasti polostrovu Yucatán.
V Západných Karpatoch sú sedimenty paleocénu vyvinuté hlavne vo flyšovom a pribradlovom pásme. Tu prebiehala laramská fáza alpínskeho vrásnenia.
Laramské vrásnenie prebiehalo v tejto dobe v Severnej Amerike, kde vznikali Skalnaté vrchy.
ŽivotUpraviť
FaunaUpraviť
V priebehu rozhrania kriedy a paleocénu vymreli prakticky všetky amonity a belemnity. V paleocéne sa po dinosauroch objavili malé, piskorom podobné cicavce, ktoré čoskoro obsadili pevninu. Objavili primáty, napr. Adapis a Necrolemur[2].
FlóraUpraviť
V ríši rastlín sa už plne rozvíjalo kenofytikum, teda éra krytosemenných rastlín. Bežné boli magnólie, palmy alebo vŕby.
ReferencieUpraviť
Pozri ajUpraviť
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému paleocén
|
Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |