Paleogén
Paleogén (iný názov: staršie treťohory; z gr. dávnozrodený) je starší útvar kenozoika, ktorý sa začal približne pred 65,5 ± 0,3 miliónmi rokov a skončil pred 23,03 ± 0,05 mil. rokov. Je prvým útvarom terciéru.
Paleogén | |||
---|---|---|---|
Zaradenie | |||
Perióda kenozoika | |||
Časové rozpätie paleogénu (v miliónoch rokov) | |||
Začiatok | 65,5 (± 0,3) | ||
Koniec | 23,03 (± 0,05) | ||
Trvanie | 42,47 | ||
Charakteristika atmosféry paleogénu (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) | |||
Priemerný obsah kyslíka | 26 obj. % (130 % oproti dnešku) | ||
Priemerná koncentrácia CO2 | 500 ppm (2-násobok oproti dnešku) | ||
Priemerná teplota | 18 °C (4 °C nad dneškom) | ||
| |||
(nadeón) | eón | éra | perióda |
---|---|---|---|
fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
neogén (mladšie treťohory) | |||
paleogén (staršie treťohory) | |||
mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
jura | |||
trias | |||
paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
karbón | |||
devón | |||
silúr | |||
ordovik | |||
kambrium | |||
predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
kryogén | |||
tón | |||
mezopro- terozoikum |
sten | ||
ektas | |||
kalym | |||
paleopro- terozoikum |
statér | ||
orosir | |||
ryak | |||
sider | |||
archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
mezoarchaikum | |||
paleoarchaikum | |||
eoarchaikum | |||
hadean |
Názov zaviedol r. 1865 Moritz Hörnes.
Členenie
upraviťKlasickou oblasťou paleogénu je Anglo-parížska panva (najmä okolie Paríža), podľa ktorej sa určilo aj rozdelenie paleogénu na tri oddelenia (od najmladšieho po najstarší):
Paleocén sa začína definitívnym vymretím globotrunkán a nástupom globigerín a globorotálií. Vrchnou hranicou je v karpatskom delení stupeň eger, ktorého časť sa prelína so začiatkom neogénu (miocénu)[1].
Paleogeografia
upraviťPre celý paleogén je typické značné kolísanie morskej hladiny. Zmena konfigurácie paniev a dotváranie severného Atlantiku. V eocéne došlo k oddeleniu Indickej platne od Afriky.
Spomedzi paniev, ktoré sa nachádzali na platformách, kde prevažovala sedimentácia klastických sedimentov, karbonátov, evaporitov a miestami i uhlia bola najvýznamnejšia Anglo-parížska panva. Významným sedimentom Anglo-parížskej panvy je nespevnený, tzv. londýnsky íl s množstvom dobre zachovaných skamenelín. Medzi ďalšie významné oblasti zaliate epikontinentálnym morom patrila Akvitánska panva.
V alpsko-karpatskej oblasti tethýdy pokračovala z kriedy intenzívna sedimentácia vo flyšových trógoch. Usadzovanie flyšových turbiditov trvalo do eocénu, kedy postupne prechádza do molasovej sedimentácie. V Západných Karpatoch došlo na prelome kriedy a paleogénu k vrásneniu v oblasti bradlového pásma, pri čom bol uzavretý Váhický oceán, ktorý podobne ako v Alpskej oblasti Piemontsko-ligurský oceán v paleocéne celkom zanikol. Významné hrúbky paleogénnych sedimentov sa zachovali i vo vnútrohorských depresiách, najmä v Centrálnokarpatskej paleogénnej panve a na juhu v paleogéne Budínskeho vývoja (na Slovensku v okolí Štúrova a Lučenca).
Život
upraviťFauna
upraviťZo živočíchov najväčší rozvoj dosiahli dierkavce (foraminifera). Ich veľké formy, najmä až 15 cm veľké numulity pomohli detailnejšie členiť paleogénne vrstvy. Dôležitý bol i nanoplanktón a mrežovce – radiolaria, solitérne koraly, machovky a článkonožce (lastúrničky, kôrovce i hmyz). Objavilo sa niekoľko nových druhov lastúrnikov, ulitníkov i ježoviek. Koniec kriedy prežilo asi pol milióna rokov i niekoľko málo druhov amonitov, ktoré však už iba vymierali.
Významný rozvoj na zemi i v morskom prostredí zaznamenali stavovce, hlavne vtáky a cicavce[2], objavili sa korytnačky i hady. Rozvojom prešli i žraloky.
Flóra
upraviťRozšírené boli hlavne magnóliovité rastliny ako fikus. V chladnejších oblastiach vŕby, jelše, brezy, topole. Význam húb v porovnaní s druhohorami veľmi klesol. Horninotvorný význam nadobudli litotamniové riasy.
Referencie
upraviť- ↑ Veľký, J. a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, s. 247
- ↑ http://www.geology.cz prístup 23.8.2008
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému paleogén.
Externé odkazy
upraviť- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.