Panelový dom

Panelový dom alebo hovorovo panelák je dom vybudovaný z prefabrikovaných železobetónových panelov. Panelové domy sa väčšinou nachádzajú na sídliskách.

Radová zástavba panelových domov na bratislavskom sídlisku Petržalka.

Panelové vežiaky na sídlisku Petržalka.

Panelové domy v nemeckom meste Jena.

Paneláky v Singapurskej štvrti Bukit Batok.

História a výstavba panelákov na Slovensku

Prvé panelové domy sa objavili v Holandsku po prvej svetovej vojne. V Nemecku bol postavený prvý panelák v roku 1923, prvý blok panelových domov bol postavený v roku 1939 v Paríži, podobné bloky sa potom stavali aj vo Švédsku a Fínsku.

Stavba panelových domov slúžila ako rýchle a lacné bývanie, avšak v západných krajinách sa nestavali v takom masovom meradle ako vo východnom bloku. Západná Európa od ich stavby upustila už v 70. rokoch, vo východnej Európe sa stavali až do začiatku 90. rokov 20. storočia. S ich výstavbou sa prestalo po páde komunistického režimu (posledné panelákové sídlisko na Slovensku, Hájik v Žiline bolo dokončené v roku 2007).

V Európskej únii, spomedzi bývalých komunistických krajín, žije väčšina obyvateľov v bytoch v Lotyšsku (65,1 %), Estónsku (63,8 %), Litve (58,4 %), Česku (52,8 %) a na Slovensku (50,3 %) (údaje k roku 2014 z Eurostatu).

Dôvod, prečo stavať panelové domy boli hlavne zníženie nákladov a náročnosti stavby. Priemerná úžitková plocha bytov v panelových domoch je 62,29 m². Týmito parametrami pôvodného technického riešenia sa bytový fond Slovenska radil medzi krajiny s vysokou kvalitou bývania.

V rokoch 1959 až 1995 sa na území Česka postavili paneláky s 1,17 miliónmi bytov. V roku 2005 v nich bývalo asi 3,5 milióna ľudí, čo je asi jedna tretina Čechov.

Na Slovensku v roku 2006 bolo asi 600 000 bytov v panelovom prevedení, čo by rovnakom pomere ako v Česku (3 ľudia na byt) predstavovalo 1,8 milióna ľudí, čo rovnako predstavuje 1/3 z 5,391 miliónov obyvateľov v roku 2006.

Roky	Počet postavených panelových bytov na Slovensku
1946 – 1960	88 530
1961 – 1970	167 231
1971 – 1980	282 934
1981 – 1989	210 844

Bytový fond na Slovensku tvorí o čosi menej ako 2 milióny bytov, ktoré sa nachádzajú v bytových a rodinných domoch. Z nich je asi 850 000 bytov v bytových domoch (a ďalších 830 000 bolo v roku 2001 podľa sčítania v rodinných domoch. Maximálny rozsah výstavby bytov bol v 2. polovici 60. rokov, kedy sa ročne stavalo približne 50 000 bytov. Z nich 22 000 až 25 000 bytov v bytových domoch. Od 60. rokov boli byty budované prevažne veľkopanelovou technológiou (ktorá dosiahla vrchol v 70. rokoch - pozri tabuľku). To znamená, že z toho počtu 870 000 bytov na Slovensku v roku 2006 asi 600 000 bytov v panelovom prevedení čakalo na urýchlenú obnovu.

Rozšírenie

Pamätná tabuľa na prvom panelovom dome na Slovensku na Kmeťovom námestí v Bratislave, ktorý bol postavený 1955-1956.

Panelový dom série 606 postavený v roku 1970 v Petrohrade.

Panelové domy sa stavali vo všetkých krajinách sovietskeho bloku. Rýchlo rástol ich počet aj vo vtedajšom Sovietskom zväze. Paradoxne prvý panelový dom bol postavený na Urale, kde vyvstala potreba urýchlenej výstavby bývania pre staviteľov a prevádzkovateľov rozvíjajúcej sa siete elektrární. Návrh výstavby betonárky „závodu na výrobu stavebných konštrukcií a častí“ bol schválený 11. júla 1944. Výroba začala v meste Berezovskij (predmestie Sverdlovska, súčasný Jekaterinburg ) a v decembri 1945 bol postavený prvý panelový dom. Od začiatku šesťdesiatych rokov existovali v štandardné "panelové závody" s kapacitou od 35 do 140 tisíc m² ročne a tak vznikali celé panelové sídliská napríklad v Petrohrade (obrázok).

Vo východnom Nemecku boli panelové sídliská nazývané „Neubaugebiet" („územie novej výstavby“). Takmer všetky nové bytové budovy postavené od 60. rokoch minulého storočia boli panelové, pretože to bol rýchly a relatívne lacný spôsob, ako odstrániť vážny nedostatok bývania v krajine, ktorý bol spôsobený deštrukciou starších obytných domov v dôsledku bombardovania počas druhej svetovej vojny. Súčasne mnoho budov z predchádzajúcich čias malo značné nedostatky, ako napríklad vykurovanie uhlím, bez teplej tečúcej vody alebo spoločné kúpeľne a WC. Mnoho obyvateľov sa preto rado presťahovalo do novších panelových bytov.

Po revolúciách v strednej a východnej Európe sa stali paneláky symbolom komunistickej vlády a ukážkou „neľudskosti“ vtedajších režimov. Václav Havel ich nazval socialistické králikárne. Preto je všade snaha sídliská nejako oživiť, domy modernizovať a vnuknúť im ideu moderného bývania.

Najďalej v tomto pokročili v Nemecku, kde dochádza k veľkej prestavbe celých sídlisk v bývalej NDR. Migrácia do západných spolkových krajín a mohutná výstavba počiatkom 90. rokov 20. storočia podporená daňovými úľavami spôsobila, že mnoho bytov v panelových domoch zostáva prázdnych. Spolková vláda na túto skutočnosť zareagovala tým, že podmieňuje dotácie pre mestá likvidáciou určitého množstva bytových jednotiek.

Medzi oblasti s vysokým podielom obyvateľov žijúcich v panelákoch patrí mesto Karviná v Česku (kde v nich žije približne 97 % obyvateľov), Petržalka (panely plánované pre 100 000 obyvateľov) a mesto Most (cca 80 %).

Najväčšia koncentrácia panelových domov v bývalom Česko-Slovensku aj v strednej Európe je na bratislavskom sídlisku Petržalka, kde na ploche 29 km² žije 102 982 obyvateľov, čo predstavuje 3 590 obyvateľov / km². Základný kameň novovznikajúceho sídliska slávnostne poklopali 2. apríla 1973 na Námestí hraničiarov. Ako prvý bol 3. augusta 1977 skolaudovaný panelák na Romanovej ulici.

Na Slovensku

Hromadná bytová výstavba sa začala uskutočňovať výstavbou od roku 1948 v tzv. typoch, murovaných budovách z plných pálených tehál s uplatnením prvkovej prefabrikácie (stropné dosky, preklady a pod.). Avšak už v roku 1940 bol zahájený vývoj panelov firmou Baťa. V roku 1940 vznikol experimentálnej domček z liateho betónu, s výrobou panelov priamo na stavenisku. Na prelome rokov 1940 a 1941 v Zlíne postavili prvé dva viacpodlažné bytové domy a začali pribúdať ďalšie pokusné stavby. S cieľom nahradiť pracné murovanie priečok a obvodových stien tehlami sa v Zlíne začalo experimentovať s použitím veľkých betónových tvárnic s obsahom trosky či plynu. Začalo sa s výstavbou montovaných dvojpodlažných domčekov zo železobetónových modulov o veľkosti 90 × 270 cm. Pre jednoduché omietanie mali najstaršie panely na vonkajšom povrchu vrstvu lepenky či minerálnej plsti, iné prototypy obsahovali napríklad izolačnú vrstvu z pazderia. Na vnútornej strane boli panely upravené napríklad vrstvou sololitu. Po vojne sa pokračovalo s vývojom v Zlíne a začala výstavba jedno až trojpodlažných dvojdomov. Od roku 1952 bolo vývojové pracovisko postupne presunuté do Ústavu montovaných stavieb v Prahe.

V utorok 8.novembra 1955 na Kmeťovom námestí v Bratislave pracovníci Priemstavu začali montáž prvého panelového domu na Slovensku. Prvý slovenský panelový dom má šesť poschodí a bol postavený rámovo-panelovým systémom. Postavili ho za tri mesiace (už 13.decembra 1955 bol položený posledný stropný panel a tým ukončená hrubá montáž 36 bytových jednotiek.) a dodnes slúži obyvateľom domu a je zároveň technickou pamiatkou. Projekt vznikal pod dohľadom profesora Vladimíra Karfíka, ktorý mal skúsenosti z pôsobenia v Baťovej stavebnej kancelárii v Zlíne. Jeho kolegami boli architekt Georg Tursunov, statik Jozef Harvančík a technológ Karol Šafránek.

Bytové domy sa potom stavali podľa technicko-ekonomických ukazovateľov, ktoré sa v jednotlivých obdobiach menili. Rešpektovať sa mali platné technické predpisy a technické normy, ktoré odzrkadľovali úroveň poznania v príslušnom období. Postavením prvého panelového domu sa vytvorili podmienky na rozvoj panelovej bytovej výstavby s uplatnením typizácie konštrukčných systémov, stavebných sústav a objemových riešení (celých domov). Hromadná bytová výstavba sa uskutočňovala z materiálov a stavebných konštrukcií s cieľom maximálne „zracionalizovať“ proces výstavby a „optimalizovať“ náklady na jej realizáciu.

Aj keď mnohí pod pojmom „sídlisko a panelové domy“ majú predstavu o úplne rovnakom spôsobe bytovej výstavby, je možné poukázať na veľké množstvo rozdielov. Tieto ovplyvňujú nielen technické a funkčné vlastnosti, ale aj kvalitu bývania. Hromadná bytová výstavba bytových domov sa na Slovensku uskutočnila vo viac ako 20 typoch, konštrukčných systémoch a stavebných sústavách. Odlišovali sa podlažnosťou a tvarom. Zásadne možno rozlišovať radové a doskové domy (s prevládajúcou dĺžkou budovy), ako aj bodové a vežové (s prevládajúcou výškou budovy).

Sídliská v najväčších slovenských mestách (v tomto zozname je 57 sídlisk, najviac z nich v Bratislave (25), Košiciach (11) a Prešove (7)) :

Bratislava

Panelový dom na sídlisku Záluhy v Dúbravke

• Petržalka (1973-1989)
• Ružová Dolina (1957-1962)
• Štrkovec (1962-1964)
• Trávniky (1963-1968)
• Ostredky (1964-1966)
• Pošeň (1965-1968)
• Starý Ružinov (1979)
• Dúbravka-Podvornice (1973-1976)
• Dúbravka-Záluhy (1969-1974)
• Karlova Ves-Rovnice (1966-1972)
• Karlova Ves-Kútiky (1967-1969)
• Lamač-Podháj (1974-1976)
• Dlhé Diely (1988-1993)
• Devínska Nová Ves-Podhorské (1988-1989)
• Devínska Nová Ves-Kostolné (1976, 1988-1989)
• Dolné Hony (1974-1978)
• Medzi Jarkami (1971-1974)
• Februárka (1953-1961)
• Rača-Barónka (1968-1971)
• Rača-Experimentálka (1962)
• Rača-Záhumenice (1977-1979)
• Teplická (1961-1962)
• Hostinského (1962)
• Kramáre (1968-1971)
• Podhradie (1957)

Košice

• Terasa
• Dargovských Hrdinov
• Nad jazerom
• Krásna
• Sídlisko Ťahanovce
• Sídlisko Watsonovo
• Sídlisko KVP
• Juh
• Železníky
• Luník IX
• Kuzmányho

Prešov

• Sídlisko II
• Sídlisko III
• Šváby
• Sekčov
• Sídlisko Mladosť
• Sídlisko duklianskych hrdinov
• Sídlisko Mier

Žilina

• Vlčince
• Hliny
• Solinky
• Hájik

Banská Bystrica

• Sásová
• Radvaň
• Fončorda
• Kráľová
• Karlovo
• Podlavice

Nitra

• Chrenová (1965-1978)
• Klokočina (1976-1986)
• Čermáň (1987-1990, 1995-2002)
• Diely (1987-1996-nedokončené)
• Párovce (1959-1971)

Trenčín

• Sídlisko Juh
• Noviny
• Sihoť

Trnava

• Prednádražie
• Družba
• Na hlinách
• Vodáreň
• Zátvor
• Linčianska

Technický stav

V súčasnosti sa rekonštrukcia týka hlavne výmeny starých drevených okien za plastové, s lepšou tepelnou a zvukovou izoláciou. Zatepľujú sa obvodové steny domov. Tiež sa kompletne vymieňajú ústredné rozvody vody, plynu a odpadovej vody. Taktiež sa rekonštruvávajú bytové jadrá (kúpeľňa +toaleta) zo starého umakartu a gumy na železnej konštrukcii. Podľa dopytu sa renovujú na kachličkové so sadrokartónom, kúpeľňa môže byť aj väčšia - medzi panelom a umakartovou konštrukciou je medzera asi 3 cm.

Česko

Jeden z najdlhších panelových domov sa nachádza v pražských Bohniciach na Zelenohorskej ulici (Severní Město (VVÚ-ETA a Larsen – Nielsen). Dvanásť-podlažný dom z roku 1975 so 400 bytmi a asi 1 000 obyvateľmi je dlhý 300 metrov a má 18 vchodov. Nachádza sa tu najdlhšia chodba, najdlhšie rozvody vody a kúrenia. Ešte o 80 metrov (380 m.) je dlhší panelový dom v libereckých Ruprechticiach. Tento lomený panelový dom je prezývaný Hokejka práve kvôli svojmu tvaru. Má 24 vchodov, 11 poschodí a 693 bytov.

Slovensko

Panoráma sídliska Dlhé diely z ulice Staré grunty v Bratislave, júl 2008

Najdlhší panelák v Prievidzi je na sídlisku Píly, najdlhší panelák v Košiciach na sídlisku Furča má rovnako 300 metrov. Najdlhší panelák v Bratislave je na ulici Jozefa Cígera-Hronského 2-26, ktorého dĺžka je 310 metrov. Celkovo najdlhší panelový dom na Slovensku sa nachádza v Žiline na sídlisku Vlčince na Slovanskej ulici a má až 360 metrov.^{[chýba zdroj]}

Najdlhší na svete

Vo Viedni budova Karl-Marx-Hof postavená v roku 1930 v štvrti Heiligenstadt je jedna súvislá obytná budova dlhá 1,1 kilometra. V ZSSR sa však stavali paneláky ešte dlhšie. V Kyjeve je panelák dlhý 1,240 km, v Murmansku 1,488 km ale najdlhší je v ukrajinskom meste Luck. So svojimi 1,750 km tvorí celý blok medzi dvoma ulicami (50.761219°N, 25.368719°E). Najväčšie ukrajinské sídlisko Severná Saltivka v Charkove bolo najviac ostreľovaná časti metropoly východnej Ukrajiny počas ruskej invázie.

Najdlhšími stavbami vo svete ale aj v Európe však nie sú paneláky ale opevnenia. Jedna z megalomanských nacistických stavieb je prázdninové letovisko (hotel) Prora, ktorú tvorí osem obytných blokov, postavených vedľa seba v dĺžke 4,5 km pozdĺž pobrežia zálivu Prorer Wiek vo vzdialenosti 150 m od pláže na nemeckom ostrove Rujana.

Pozri aj

• Vežový dom

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Panelový dom