Otvoriť hlavné menu

Wikipédia β

Papežská akadémia vied

Pius XI., znovuobnoviteľ akadémie

Pápežská akadémia vied (lat. Pontificia Academia Scientiarum) je prestížna vedecká organizácia, ktorú založil v roku 1936 pápež Pius XI. (* 1857 – † 1939). Súčasným prezidentom je Werner Arber (od roku 2011). Patronát nad akademikmi drží pápež, napriek tomu je výskum vykonávaný bez obmedzenia, nezávisle od štátu.

Pápežská akadémia vied sídli vo Veľkej aule, pristavanej v roku 1936 k Letohrádku Pia IV. vo Vatikánskych záhradách.[1] Vykonáva výskum najmä v odbore matematiky, fyziky a iných prírodných vied a venuje sa štúdiu príslušných epistemologických problémov. Dôležitá je tiež podpora medziodborovej spolupráce. Členmi akadémie sú najuznávanejší vedci 20. storočia z rôznych krajín sveta, veľakrát držitelia Nobelovej ceny.

Obsah

DejinyUpraviť

 
Vstupné priečelie akadémie

Súčasná Pápežská akadémia vied nadväzuje na Accademia dei Lincei (Pápežskú akadémiu rysov), ktorú založil v Ríme v roku 1603 pápež Klement VIII. (* 1536 – † 1605) a Federico Cesi (* 1585 – †1630). Ide o druhú vedeckú akadémiu na svete (po Academia Secretorum Naturae v Neapole, ktorá však bola obvinená z čarodejníctva a roku 1578 na príkaz pápeža Pavla V. zrušená). Federico Cesi usiloval o uplatnenie pozorovaní, experimentov a induktívnej metódy. Názov akadémie bol odvodený z latinského výrazu pre rysa, ktorý má veľmi dobrý zrak. Práve tak dobrú pozornosť mali akademici venovať výskumu. Členom bol aj Galileo Galilei (* 1564 – † 1642). Accademia dei Lincei pôsobí dodnes ako samostatná inštitúcia.[2]

V roku 1847 Pius IX. (1792 – 1878) v nadväznosti na pôvodnú organizáciu založil Accademia Pontificia dei Nuovi Lincei (Pápežskú akadémiu nových rysov). Tú obnovil Pius XI. v roku 1936 ako súčasnú Pápežskú akadémiu vied.[3]

AktivityUpraviť

Členovia akadémie pracujú nezávisle na národnosti, politike a náboženstve. Ich hlavným záujmom je objektívne vedecké poznanie, prístupné nielen pre Vatikán, ale aj pre širokú odbornú verejnosť. Vedci pracujú v oblasti fyziky, astronómie, chémie, vedy o zemi a prírodnom prostredí, biológie, matematiky, aplikovaných vied, filozofie a dejín vedy. Výsledky výskumu sú zverejňované v štyroch publikačných radoch - Acta, Scripta varia, Documenta a Commentarii.

V súčasnosti výskum zahŕňa šesť hlavných oblastí:

Členovia akadémieUpraviť

 
Ján Pavol II. zvýšil počet stálych členov Akadémie zo 70 na 80

Akadémia má osemdesiat stálych, doživotne vymenovaných členov. Pôvodne bolo akademikov sedemdesiat, ale pápež Ján Pavol II. ich počet v roku 1996 zvýšil. Zbor dopĺňa niekoľko čestných členov a členovia „dočasní“. Dočasní členovia sú menovaní z titulu svojho úradu a sú nimi kancelár Akadémie, riaditeľ Vatikánskeho observatória, prefekt Vatikánskej knižnice a prefekt Vatikánskeho tajného archívu.

Noví členovia sú vyberaní zborom akademikov na základe vedeckého významu ich výskumov a s prihliadnutím na ich morálne postoje, bez ohľadu na rasu alebo náboženské vyznanie. Vybraných kandidátov potom oficiálne menuje pápež.

V čele Pápežskej akadémie vied stojí prezident, ktorého z radov akademikov menuje na štvorročné funkčné obdobie pápež po odporúčaní sedemčlennej Akademickej rady a kancelára.

Súčasní členoviaUpraviť

Zoznam členov k roku 2011:[4]

PrezidentUpraviť

Radoví členoviaUpraviť

Čestní členoviaUpraviť

Z titulu úraduUpraviť

Ocenení členoviaUpraviť

Nositelia Nobelovej cenyUpraviť

Nositelia Templetonovej cenyUpraviť

ReferencieUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • Collins, P. Michael 2009: Vatikán
  • Denzler, Georg, JÖCKLE, Clemens 2007: Vatikán - význam, dejiny, umenie
  • Sopúch, Jaromír, SOPOUCHOVÁ, Hana 1991: Za pamiatkami Ríma a Vatikánu
  • Pecold, Lumír 1992: Vatikán

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Papežská akademie věd na českej Wikipédii.