Paranoja
Paranoja (z starogr. para = popri, stranou, mimo, starogr. noeó = myslím, starogr. nous = myseľ) je jedným z ťažkých druhov psychózy, vyznačujúci sa bludmi, chorobnými predstavami ohrozenia a stihomamom. Všeobecne je tento pojem používaný aj pre nadmerné obavy o svoju osobu, spojené napríklad s konšpiračnými teóriami. Paranoik je napr. „presvedčený, že je svetovým vynálezcom alebo agentom s vysokým poslaním, no úrady mu bránia v jeho právach, takže sa musí donekonečna súdiť“. Bludné spracovanie reality sa vyskytuje aj u starých ľudí (senilné zmeny mozgu).
Paranoja v psychiatrii
upraviťV psychiatrii bol termín paranoja prvýkrát použitý v roku 1883 psychiatrom Emilom Kraepelinom pre chorobnú ilúziu, v ktorej sa pacient cíti byť jedinečnou, vysoko dôležitou osobou. Emil Kraepelin vychádzal z pôvodnej gréckej náplne slova παράνοια (paranoia), ktoré označuje sústredenie sa na seba. Náplň tohto pojmu sa časom posunula skôr k popisu falošných predstav a obáv z prenasledovania, pretože obsah pôvodného pojmu bol príliš široký. Vzhľadom na tento posun nie je pojem paranoja používaný psychiatrami a psychológmi celkom jednotne.
Obyčajne sa termín paranoja používa pre
- Predstavu človeka, že mu je ubližované, alebo že mu má niekto ublížiť.
- Predstavu človeka, že niekto má záujem ublížiť špeciálne jemu.
Príklady niektorých druhov paranoje v psychiatrii
upraviť- perzekučná paranoja = chorý sa bojí, že je prenasledovaný
- kverulantská paranoja = chorý sa domnieva, že ho ostatní nemajú radi – obviňuje ich, sťažuje sa, chce sa dohadovať
- žiarlivecká paranoja = chorobná žiarlivosť, niekedy vedie až k vražde alebo samovražde
- davová paranoja = posadnutosť tancom alebo rituálnymi obradmi
Všeobecné chápanie paranoje
upraviťVo všeobecnom povedomí je paranoja spojovaná skôr s:
- pocitom, že človek disponuje zvláštnymi silami a plní dôležitú úlohu
- presvedčenie o prenasledovaní mimozemšťanmi, tajnými službami, alebo démonmi
- konšpiračnými teóriami a predstavou, že svet je riadený temnými silami v pozadí
- pocitom ovladánia mozgu z vonkajšku
- pocitom, že je človek postavou v práve prečítanom románe