Parný rušeň 486.0
Parný rušeň radu 486.0 (prezývaný tiež Zelený Anton) je česko-slovenská parná rýchliková lokomotíva. Bola najvýkonnejšou medzivojnovou československou lokomotívou a priamym predchodcom neskoršieho typu 498.0. Vychádzala z úspešného typu 387.0, vyrábaného od 20. rokov 20. storočia, ktorý však výkonovo nepostačoval pre vozbu ťažkých rýchlikov v horských oblastiach. Nový rušeň bol určený pre trate z Prahy do Přerov a Bratislavy, no tiež severný ťah bývalej Košicko-bohumínskej železnice medzi Žiliny do Košíc.[1][2] Medzi rokmi 1933 – 1938 bolo vyrobených 9 kusov rušňov, ktoré boli v prevádzke až do začiatku 70. rokov, kedy ich nahradili elektrické rušne. Zachovali sa dve lokomotívy, označené číslami 007 a 008.[2]
| Parný rušeň 486.0 | |
 Parný rušeň 486.007 v Benešove | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 110 km/h |
| Trvalý výkon | 1691,6 kW (2300 koní) |
| Vykurovanie súpravy | parné |
| Pretlak pary | 16 bar |
| Výhrevná plocha kotla | 254,84 m2 |
| Plocha prehrievača | 90 m2 |
| Plocha roštu | 4,84 m2 |
| Priemer valcov | 550 mm |
| Usporiadanie pojazdu | 2´D´1 |
| Rozchod | 1435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 150 m |
| Hmotnosť | 102,3 t |
| Adhézna hmotnosť | 63,9 t |
| Výška | 4630 mm |
| Priemer kolies | 1830 mm (hnacie a spriahnuté) |
| Typ brzdy | samočinná Westinghouse |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škodovy závody Plzeň |
| Prevádzkovateľ | 1933 - 1939 Československé štátne dráhy
1939 - 1945 Slovenské železnice a ČMD-BMB 1945 - 1971 Československé štátne dráhy |
| Rok výroby | 1933 - 1938 |
| Počet vyrobených kusov | 9 |
| Továrenské označenie | 31Lo |
Vznik a vývoj upraviť
Krátko po vzniku Česko-Slovenska bola poštátnená Buštěhradská aj Ústecko-teplická železnica, a tak poslednou väčšou neštátnou zostala Košicko-bohumínska železnica. Česko-slovenské štátne dráhy ju prevzali 1. februára 1921 spoločne s celým vozovým parkom. Oproti iným súkromným železniciam disponovala, vzhľadom na dĺžku svojich tratí, ako aj na náročné sklonové pomery, pomerne výkonnými rýchlikovými strojmi radov 345.9 a 455.0, ktoré patrili v tom čase medzi najmodernejšie a najvýkonnejšie rušne, prevádzkované v Česko-Slovensku. Šlo však iba o malú sériu, v roku 1924 doplnenú o 10 kusov rušňov radu 445.1, ktoré už onedlho prestali výkonnostne postačovať pre potreby Košicko-bohumínskej železnice. Pôvodne zamýšľané nové rušne radu 387.0, napriek dostatočnému výkonu, kvôli iba 3 sprahnutým nápravám nedokázali na tiahlych stúpaniach udržiavať požadovanú rýchlosť. Preto Česko-slovenské štátne dráhy začiatkom 30. rokov požiadali Škodové závody a ČKD o dodávky nových výkonnejších štvorspražných rušňov.[2]
V decembri 1933 poskytli Škodové závody prvý prototyp rušňa 486.001 typu "Mountain" s usporiadaním náprav 2´D´1 a následne, v apríli 1934 dodala svoje lokomotívy 486.101 – 103 s usporiadaním náprav 1´D´2 aj ČKD. Hoci oba typy rušňov mali podobné parametre aj výkon, porovnávacie testy na Košicko-bohumínskej železnici a trati Praha – České Velenice ukázali, že škodovácke rušne 486.0 mali oproti rušňom z ČKD nižšiu spotrebu paliva, vody aj maziva, pokojnejší chod pri vyšších rýchlostiach a nižšiu cenu. Preto ČSD objednali ďalšie 4 rušne tohto typu, s tým, že rušne s poradovými číslami 4 a 5 vyrobila ako odškodné ČKD, ale podľa dokumentácie zo Škodových závodov v Plzni. Posledné dva kusy boli dodané v roku 1938.[2]
Referencie upraviť
- ↑ SCHRÖTTER, Josef. Svět lokomotiv. Brno : CPress, 2014. 160 s. ISBN 978-80-264-0562-7. S. 46–47.
- ↑ a b c d ZLINSKÝ, Zbyněk. Parní lokomotivy na našich kolejích: řada 486.0 [online]. Trnava: Vlaky.net, 2011-08-03, [cit. 2022-09-17]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Parný rušeň 486.0
