Pavlač je pozdĺžna horizontálna domová komunikácia (otvorená alebo presklená).

Presklená pavlač v Bratislave
Presklená pavlač v Bratislave

Obyčajne je vyložená pred priečelie bytového domu a sú z nej prístupné bytové alebo nebytové priestory. Nadväzuje na jedno alebo viac schodísk, pričom znižuje ich potrebný počet v bytovom dome. Pavlač sa v našich podmienkach zvyčajne využíva v bariérových domoch, nakoľko chodbou orientovanou do strany, kde je intenzívnejšia aktivita (premávka, výroba), možno dosiahnuť orientáciu bytov žiadaným smerom (napríklad do vnútrobloku).

Pavlačový systém bol typický pre architektúru veľkých miest na území Rakúsko-Uhorska (Viedeň, Budapešť, Bratislava, Brno, ...). Následne bol populárny aj pre architektúru nemeckej školy Bauhaus - súbor 5 obytných domov s pavlačovým systémom postavený v rokoch 1929-1930 v nemeckom meste Dessau-Törten je dokonca zapísaný na zozname UNESCO. Tento konštrukčný systém má však aj v súčasnosti svojich stúpencov v architektonických kruhoch.

Výhodou je možnosť využívať vo väčšej miere prirodzené vetranie, ako aj zvýšiť presvetlenie bytov pomocou svetlíkov. Vďaka umiestňovaniu chodby spravila severnou stranou dochádza tiež k eliminácii bytov so zlou orientáciou, ktoré bývajú práve z tohto dôvodu vedené v projektoch s iným konštrukčným systémom ako apartmány, nakoľko nespĺňajú požadovanú normu pre svetlotechniku. Nevýhodou býva tepelná delta medzi exteriérom a interiérom, ktorá je však v moderných projektoch riešená zádverím vo vstupnej hale.

Ako domová komunikácia, podľa STN 73 4301 pavlač nesmie byť užšia ako 1100 mm a musí umožniť prepravu predmetov s rozmermi 1800 mm x 600 mm x 1800 mm do všetkých bytov. Podchodná výška musí byť najmenej 2100 mm.

Použitá literatúraUpraviť

  • Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry. Perfekt 2005, Bratislava, str. 83.
  • Antal, J., Ryška, J., Zahálka, J.: Obytné budovy. Alfa 1992, Bratislava, str.203, 204.
  • STN 73 4301 Budovy na bývanie, Slovenský ústav technickej normalizácie 2005, str.10