Pavol Gašparovič Hlbina

Pavol Gašparovič Hlbina (vlastným menom Pavol Gašparovič, pseudonymy Pavol G. Hlbina, P. G. , pgh a i.; * 13. máj 1909, Veľké Kršteňany – † 21. október 1977, Bobot) bol slovenský kňaz, básnik, teoretik a prekladateľ.[1]

Pavol Gašparovič Hlbina
slovenský básnik, teoretik a prekladateľ
Pavol Gašparovič Hlbina
Rod. menoPavol Gašparovič
Narodenie13. máj 1909
Veľké Kršteňany, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie21. október 1977 (69 rokov)
Bobot, ČSSR
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Pavol Gašparovič Hlbina

Životopis

upraviť

Pochádzal z roľníckej rodiny a vzdelanie získaval vo Veľkých Kršteňanoch (1916 – 1921), Trnave (1921 – 1922), Nitre (1922 – 1929) a napokon v rokoch 1929 – 1934 študoval katolícku teológiu v Prahe. V rokoch 1934 – 1945 pôsobil ako kňaz na rôznych farách (napr. Rosina, Bošáca, Konská, Raková, Divina, Veľké Chlievany, Považská Bystrica, Nové Mesto nad Váhom) a od roku 1945 až do svojej smrti bol správcom fary v Bobote.[1][2] Pochovaný je v rodinnej hrobke na cintoríne vo Veľkých Kršteňanoch.

Literárnej tvorbe sa začal venovať ešte počas stredoškolských štúdií, neskôr svoje diela publikoval v časopisoch Slovenské pohľady, Elán a časopisoch katolíckej moderny, ku ktorej sa hlásil (napr. Postup, Kultúra, Verbum, Prameň, Obroda a iné). Knižne debutoval zbierkou básní Začarovaný kruh v roku 1932. Odmietal surrealizmus, no je považovaný za vedúcu osobnosť slovenskej katolíckej moderny. Jeho diela sú inšpirované najmä modernou francúzskou poéziou (Charles Baudelaire, Paul Claudel, Arthur Rimbaud a i.), ktorých diela taktiež prekladal do slovenčiny. V jeho tvorbe sa prelína kresťanská mystika s citovým nepokojom, motívmi lásky, hľadaním nadpozemského sveta a večnosti. Okrem básnickej tvorby a prekladov sa venoval tiež písaniu recenzií.

V „tvorivom rozlete“ ho nepribrzdili ani zmeny po roku 1948. Predpokladalo sa, že podobne ako jeho ostatní skupinoví súpútníci k katolíckej moderny, bude aj on napĺňať niektorú z možností načrtnutého pofebruárového scenára (emigrácia – exil, rezignácia na kultúrno-spoločenskú i literárnu sebaprezentáciu, obmedzenie publikačných aktivít, bagatelizácia a dokonca i popieranie občianskych práv a slobôd literátov, perzekúcie, samizdatové publikovanie – ale na druhej strane aj spoločensko-politická angažovanosť, akceptácia ideologických východísk, naivita...). I keď Marta Keruľová (mk), ktorá spracovala heslo o P. G. Hlbinovi v Mikulovom Slovníku slovenských spisovateľov („podľahol lacnej predstave o rýchlom a bezproblémovom vybudovaní nového sveta – ani on nebol pripravený na rafinovaný komunistický útok lži a násilia (...) sa umelecky neveľmi úspešne pokúsil zaujať kladný postoj k tzv. výstavbe socialistickej spoločnosti (...) napriek formálnej vycizelovanosti verša skĺzol do lit. schematizmu. Nepodarilo sa mu prevrstviť kresťanstvo so socializmom, postupne podľahol sklamaniu, dojmu o bezzmyslovosti poézie“)[3] i Jozef Melicher v Zamlčovanej literatúre („Počiatočná eufória sa postupne zmenila na sklamanie, preto nie div, že v takýchto vnútorných rozporoch sa básnik na stránkach režimistickej tlače ozýval čoraz zriedkavejšie)“[4] vidia postoje P. G. Hlbinu zmierlivo, Jozef Brunclík v štúdii Ideové postoje Pavla Gašparoviča Hlbinu v čase nástupe socializmu tak ohľaduplný k jeho ľudskému, kňazskému a hlavne literárnemu smerovaniu po roku 1948 nie je: „Postoje Pavla Gašparoviča Hlbinu v období budovania socializmu neboli v príkrom rozpore s nastoleným kurzom vládnej ideológie (...) Hlbina si poctivo, nadpriemerne horlivo vykonával svoje poslanie kolektivizačne angažovaného básnika a pokrokovo (lojálne) zmýšľajúceho kňaza. Snahu o koexistenčné usúvzťažňovanie kresťanstva a socializmu nevnímal z pozície rovnocenných entít, lež z marxisticko-leninského náhľadu a to značne deformovalo jeho ďalšie objektívne súdy, ktoré aj keď sa objavili v dobrom úmysle hlavne o sociálny zmier a boj za mier, takmer nikdy nevyvolali diskusiu o jeho naivne naoktrojovanej utópii – o vyrovnaní sa kresťanstva so socializmom z pohľadu možností socialistického zriadenia. Ba práve naopak – vyvolali zakaždým viacej napätia, averzie a separácie. I napriek tomu, že voči jeho postojom mali vážne výhrady viacerí súpútníci uvedeného zoskupenia katolíckych básnikov, Hlbina si stál neoblomne za svojím nadobudnutým presvedčením.[5]

Básnické zbierky

upraviť
  • 1932Začarovaný kruh. b. m.: Vlastným nákladom, 1932. 84 s. (Knižku vytlačila kníhtlačiareň Spolku Sv. Vojtecha v Trnave; navrhovaná cena na obálke je 7-, Kčs).
  • 1933Cesta do raja. Žilina: Literárna družina Postup, 1933. 56 s. (Knižka vyšla ako 4 zväzok edície Postup, ktorú viedli R. Dilong a A. Brezány; vytlačená bola u Ferka Urbánka v Trnave a to v náklade 1000 exemplárov).
  • 1935Harmonika. Bratislava: Sväz slovenského študentstva v Bratislave, nákladom L. Mazáča v Prahe, 1935. 74 s. (Kniha vychádza ako 51 zväzok Edície mladých slovenských autorov, ktorú vedie Ján Smrek; obálku pripravil A. V. Hrstka, vytlačil v počte 1500 kusov M. Knapp v Prahe (Karlín).
  • 1937Dúha. Martin: Matica slovenská, 1937. 80 s. (Knižka vyšla ako 49 zväzok edície Knižnice Slovenských pohľadov a redigoval ju Andrej Mráz, obálku navrhol Ľudovít Fulla).
  • 1939Belasé vŕšky. Trnava: Urbánek a spol, 1939. 89 s. (Kniha vyšla ako 9 zväzok edície Prameň, náklad 600 výtlačkov, obálku pripravil R. Fabry).
  • 1946Mŕtve more. Martin: Matica slovenská, 1946. 62 s. (Knižka vyšla ako 122 zväzok edície Knižnice Slovenských pohľadov a redigoval ju Ivan Kusý, upravil ju Dušan Šulc, vytlačila Neografia).
  • 1947Mračná. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1947. 54 s. (Knižka vychádza ako 8. zväzok edície Dom, obálku pripravil Š. Cpin).
  • 1947Podobenstvá. Martin: Matica slovenská, 1947. 52 s. (Kniha vyšla v edícii Knižnica Slovenských pohľadov vo formáte A5, upravil ju D. Šulc, výkonným redaktorom bol I. Kusý).
  • 1950Ozveny slnka. Martin: Matica slovenská, 1950. 90 s. (Knižka vyšla ako 151 výtlačok v edícii Knižnice Slovenských pohľadov vo formáte A5, upravil ju D. Šulc, výkonným redaktorom bol Ivan Kusý, ilustroval V. Hložník, 1500 výtlačkov).
  • 1952Mierové ráno. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1952. 100 s. (Knižka vyšla ako 21 výtlačok v edícii Pôvodná tvorba, zodpovedný redaktor M. Kraus, technický redaktor O. Klabík, korektor P. Valašík, 4400 výtlačkov).
  • 1955Ruže radosti. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1955. 80 s. (Knižka vyšla ako 55 zväzok v edícii Pôvodná poézia, zodpovedný redaktor P. Bunčák, technický redaktor I. Brázda, korektorka T. Sokolová, výtvarník J. Baláž, 2200 výtlačkov).

Preklady

upraviť
  • 1943 – Bremond, Henri: Modlitba a poézia [preložil P. G. Hlbina]. T. Sv. Martin: Matica slovenská, 1943. 125 s. (P. G. Hlbina k prekladu napísal aj Doslov (s. 105 – 108) a početné vysvetľujúce a interpretačné poznámky (s. 109 – 121); v závere publikácie je zaradený aj „Soznam mien“ (s. 122 – 125). Kniha vyšla ako štvrtý zväzok knižnice Umenie, ktorú redigoval Jozef Cincík; so značkou od Emila Makovického ju vytlačila Neografia.

Výber z poézie

upraviť
  • 1968Víno svetla. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1968. 164 s. (Knižka vyšla ako 13. zväzok edície Kmeň v náklade 1000 výtlačkov, ktorú redigoval M. Kraus [bol aj zodpovedným redaktorom publikácie], korigoval P. Valašík, obálku a väzbu navrhol F. Kaušitz, technická redaktorka O. Olivecká.)

Referencie

upraviť
  1. a b Pavel Gašparovič Hlbina : Životopis [online]. velkekrstenany.eu, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online. Archivované 2016-01-04 z originálu.
  2. Bibliografia niektorých kňazov : Gašparovič Hlbina, Pavol [online]. dominikani.sk, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online.
  3. KERUĽOVÁ, Marta: HLBINA, Pavol Gašparovič. In: MIKULA, Valér a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Praha: Libri, 2000, s. 155.
  4. MELICHER, Jozef. Zamlčovaná literatúra. Nitra : VŠPg v Nitre, 1995, s. 53.
  5. BRUNCLÍK, Jozef. Ideové postoje Pavla Gašparoviča Hlbinu v čase nástupu socializmu a kritické reflexie jeho vtedajšej tvorby. In HOCHEL, Igor. (ed.) Podoby a premeny slovenskej literárnej kritiky v 50. a 60. rokoch XX. storočia. Nitra : UKF v Nitre, 2010, s. 186.

Literatúra

upraviť

Externé odkazy

upraviť