Pavol Suržin
Pavol Suržin (* 30. jún 1939, Smižany – † 28. február 1992, Levoča) bol slovenský básnik.
| Pavol Suržin | |
| slovenský básnik | |
| Narodenie | 30. jún 1939 Smižany, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 28. február 1992 (52 rokov) Levoča, Slovensko |
Životopis upraviť
Pochádzal z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval v Spišskej Novej Vsi a na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry v Prahe. Po ukončení štúdia pôsobil ako stredoškolský profesor v Ždani.
Tvorba upraviť
Na začiatku 60. rokov časopisecky debutoval v časopise Mladá tvorba, knižne debutoval v roku 1966 zbierkou básní Už stúpa prach, v ktorej vyjadril obavy z ohrozenia človeka násilím, pričom tvárne i tematicky sa k nej neskôr vrátil v zbierke V ťahu hrobov. V zbierke Spi, krásna Verona poetizuje vzťah k žene, prírodno-ľúbostné motívy prináša zbierka Šašo v prstoch lásky, sociálne motívy v konfrontácii s prítomnosťou zbierka Pokiaľ ma má život. Problémy života a smrti i vlastnej existencie sú v strede pozornosti zbierok Perie a skaly a Pamäti z kameňolomu.