Pavol Svetoň

PhDr. Pavol Svetoň (* 10. jún 1943, Piešťany) je slovenský žurnalista, novinár, publicista, redaktor a moderátor. Počas svojej profesionálnej kariéry sa venoval najmä novinárskej činnosti v Česko-slovenskom a potom Slovenskom rozhlase, kde pracoval v roku 1972 a potom v rokoch 1977 – 2003.

Pavol Svetoň
slovenský novinár
Pavol Svetoň
Narodenie10. jún 1943 (78 rokov)
Piešťany, Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materUniverzita Komenského Bratislava
Profesianovinár
Aktívne roky1972 – 2003

ŽivotopisUpraviť

Jeho otec Boris Čebotarev doc. PhDr. bol vysokoškolským učiteľom, matka Rozália Svetoňová zdravotnou sestrou. Má dve deti. Je synovcom profesora Jána Svetoňa, významného slovenského štatistika.

Do roku 1974 žil vo Vysokých Tatrách v Dolnom Smokovci so svojou matkou a rodinou. V roku 1974 sa presťahoval do Popradu. Stredoškolské štúdiá dokončil maturitou na odbornej vinárskej škole v Modre v roku 1962. Tomuto povolaniu sa už nevenoval. Po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby v roku 1964 pracoval do roku 1970 ako kultúrno-osvetový pracovník v Starom Smokovci a krátko potom v rokoch 1970 – 1972 ako odborný pracovník, mechanizátor a sérológ na Šľachtiteľskej stanici zemiakarskej vo Veľkej Lomnici.

Už počas pôsobenia v Kultúrnom a spoločenskom stredisku v Starom Smokovci začal spolupracovať ako dopisovateľ s mnohými slovenskými novinami a časopismi, do ktorých prispieval fotografiami, poviedkami a správami prevažne z tatranského prostredia. V tom čase sa venoval amatérskej fotografii a filmu. Spoločne s kameramanom Jánom Zajoncom v rokoch 1966 – 1968 dostal niekoľko cien na celoslovenských súťažiach amatérskych filmových tvorcoch. V roku 1966 začal spolupracovať s Metodickým a výskumným kabinetom Československého rozhlasu v Bratislave. Počas svojho pôsobenia vo Vysokých Tatrách pomáhal organizovať rôzne vrcholové lyžiarske, športové a kultúrno-spoločenské podujatia. V roku 1970 bol členom Kultúrnej a spoločenskej komisie Organizačného výboru Majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní na Štrbskom Plese. V roku 1968 sa stal dobrovoľným členom Tatranskej horskej služby.

V roku 1971 sa stal dopisovateľom Československého a od 1. februára 1972 prvým redaktorom na regionálnom pracovisku rozhlasu vo Vysokých Tatrách pre okresy Poprad a Spišská Nová Ves. Po niekoľkomesačnom pôsobení v službách rozhlasu ho prepustili, lebo ho do tejto funkcie neschválili komunistické orgány pre jeho antikomunistickú angažovanosť v roku 1968. Krátky čas bol nezamestnaný a od jesene 1972 bol redaktorom Podtatranského stavbára - podnikového časopisu Pozemných stavieb v Poprade, kde pôsobil do roku 1977. V tom čase sa venoval v prevažnej miere stavbárskej problematike. Za túto prácu dostal viacero rezortných a celoštátnych novinárskych cien.

V rokoch 1974 – 1979 študoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 1983 ukončil univerzitné vzdelanie v odbore rozhlas a televízia a bol promovaný na doktora filozofie.

V 1974 bol prijatý za člena Slovenského syndikátu novinárov a v rokoch 1980 – 1984 bol predsedom jeho okresnej sekcie a členom krajského výboru SSN v Košiciach.

Okrem pôsobenia v stavbárskom časopise pokračoval v dopisovateľskej činnosti pre rôzne celoštátne, krajské i okresné noviny a časopisy. Už počas vysokoškolského štúdia sa usilovať vrátiť do služieb Československého rozhlasu. Podarilo sa mu to v roku 1977, keď ho znovu prijali na miesto krajového redaktora v Poprade pre okresy Poprad, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa a Liptovský Mikuláš a od roku 1997 aj pre okresy Kežmarok, Ružomberok. Vysunuté spravodajské pracovisko v Poprade, bolo 1. októbra 1977 otvorené v budove Okresného súdu v Poprade. Tu sám pôsobil nepretržite vyše 26 rokov do 31. decembra 2003, kedy bolo pracovisko účelovo zrušené a odišiel do dôchodku.

Počas novinárskej činnosti napísal pre noviny a v rozhlase urobil bezmála 10 tisíc článkov a reportáží zo všetkých oblastí spoločenského, politického a hospodárskeho života. Pripravoval v Československom rozhlase v Prahe komentované vnútropolitické spravodajské relácie na stanici Hviezda, moderoval reláciu Štúdio 7, spravodajské relácie v Československom a neskôr Slovenskom rozhlase v Bratislave.

Absolvoval niekoľko novinárskych ciest po európskych krajinách. Pripravoval a reportoval mnohé významné celoštátne udalosti ktoré sa odohrali v okrese Poprad, medzi inými návštevu pápeža Jána Pavla II. a viceprezidenta USA Danfortha Jamesa Quayla, pracovnú cestu prezidenta Václava Havla po Slovensku.

Bol prvým rozhlasovým redaktorom, ktorý v roku 1991 odvysielal reportáž z vrcholu Gerlachovského štítu počas spoločného výstupu predsedov vlád Slovenska a Česka Jána Čarnogurského a Petra Pitharta. Bol prvý rozhlasový novinár na Slovensku, ktorý použil internetovú sieť na prenos zvukovej reportáže do rozhlasového vysielania. Stalo sa to 3. decembra 1999 na stretnutí prezidentov krajín Vyšehradskej skupiny v hoteli Hubert pod Tatranskou Poliankou. Bol hovorcom Výboru kandidatúry ZOH 2004 v Poprade-Tatrách. Bol autorom, ale aj scenáristom niekoľkých krátkych filmov o Vysokých Tatrách.

Za svoju publicistickú činnosť bol ocenený Pamätnou medailou ministra obrany SR II. stupňa. V Slovenskom rozhlase mu udelili niekoľko novinárskych cien v Rozhlasovej žatve a v roku 2002 bol nominovaný na Krištáľový mikrofón o najlepšieho moderátora a moderátorku Slovenského rozhlasu.

Po odchode do dôchodku od roku 2004 do roku 2008 bol hovorcom Vrtuľníkovej záchrannej služby ATE v Poprade. Je autorom knižky o lietajúcich horských záchranároch – Vrtuľníky nad Tatrami s podtitulom malé dejiny leteckej záchrany, ktorá je prvou svojho druhu na Slovensku. Zachytáva rozhodujúce chvíle pri záchrane životov nielen na horách.[1][2]

OceneniaUpraviť

  • 1966 - 1968 - niekoľko ocenení v celoštátnych súťažiach amatérov filmárov
  • 1972 - 1977 - niekoľko ocenení v celoštátnych súťažiach redaktorov stavbárskych podnikových časopisov
  • 1998 - Pamätná medaila ministra obrany Slovenskej republiky II. stupňa
  • 1999 - Rozhlasová žatva - 1. miesto za publicistickú reportáž o povodniach na Spiši v roku 1998
  • 2000 - Rozhlasová žatva - 1. miesto za seriál rozhlasových reportáží a postrehov o Rómoch na Spiši
  • 2001 - Rozhlasová žatva 2. miesto v kategórii spravodajstvo a publicistika za reportáž z alegorického sprievodu Rok na dedine na folklórnych slávnostiach v Liptovskej Tepličke
  • 2002 - Nominácia na Krištáľový mikrofón Slovenského rozhlasu
  • 2018 - Zápis do pamätnej knihy mesta Poprad (významný občan mesta)
  • 2021 - Mimoriadna cena Slovenského rozhlasu pri príležitosti „95. rokov rozhlasového vysielania na Slovensku“ (rozhlasová legenda)

Knižné publikácieUpraviť

  • Vrtuľníky nad Tatrami, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin,2009 s. 238

ReferencieUpraviť

  1. Vrtuľníky nad Tatrami. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2009. ISBN 978-80-8115-010-4. Kapitola životopis autora, s. 268.
  2. MAR. Stretol Rómov v osadách aj prezidentov. Noviny Poprad, roč. XXIX.

Externé odkazyUpraviť