Pelagius II.
Pelagius II. (* ?, Rím, Taliansko – † 7. február 590, Rím) bol 63. pápež. Pápežský úrad zastával od 26. novembra 579 do svojej smrti.
Pelagius II.. | ||||||||
63. rímsky biskup | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
26. november 579 – 7. február 590 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Jacques Pantaléon | |||||||
Narodenie | ? Rím, Taliansko | |||||||
Úmrtie | 7. február 590 Rím, Taliansko | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 26. november 579 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Pelagius II. | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Bol zrejme gótskeho pôvodu. K najpálčivejším problémom jeho pontifikátu patrilo vyrovnanie sa s Longobardmi, ktorí ohrozovali Rím, a epidémiou moru, ktorému aj sám podľahol. Za jeho vlády sa tiež zhoršili vzťahy medzi západnou a východnou cirkvou.[1]
Život a vláda
upraviťO predchádzajúcom živote Pelagia II. nie je známych veľa informácií. Bol synom Vinigilda (niekedy písaný Wunigild) a narodil sa v Ríme. Za pápeža ho zvolili 26. novembra 579 bez cisárovho potvrdenia. Rím bol práve v obkľúčení Longobardov. Byzantínci ani Frankovia neboli príliš ochotní pomôcť.[2] K sporu s Byzantíncami tiež prispel fakt, že konštantínopolský patriarcha Ján začal používať titul ekumenický patriarcha, proti čomu sa Pelagius II. postavil (a tiež zakázal).[3] Liber Pontificalis zmieňuje, že rieka Tiber sa za Pelagiovej vlády veľmi rozvodnila a že sa pápežovi podarilo znova objaviť hrob sv. Vavrinca.[4] V tej dobe sa španielski Vizigóti obrátili na kresťanskú vieru.[5]
Literatúra
upraviť- RENDINA. Příběhy papežů : Dějiny a tajemství : Životopisy 265 římských papežů. Praha : Volvox Globator, 2005. ISBN 80-7207-574-8.
- GELMI, Josef. Papežové : Od svatého Petra po Jana Pavla II. Praha : Mladá fronta, 1994. 326 s. ISBN 80-7207-574-8.
- MAXWELL-STUART, P. G. Papežové : Život a vláda : Od Sv. Petra k Janu Pavlu II. Praha : Svoboda, 1998. ISBN 80-902300-3-2.
Referencie
upraviť- ↑ Ottův slovník naučný : Illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí : Devatenáctý díl : P - Pohoř. V Praze : J. Otto, 1902. S. 418.
- ↑ GELMI, Josef. Papežové : Od svatého Petra po Jana Pavla II.. Praha : Mladá fronta, 1994. ISBN 80-204-0457-0. S. 46.
- ↑ = RENDINA, Claudio. Příběhy papežů : Dějiny a tajemství : Životopisy 265 římských papežů. Praha : Volvox Globator, 2005. ISBN 80-7207-574-8. S. 116.
- ↑ The book of the popes (Liber pontificalis) [online]. [Cit. 2013-08-10]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ RENDINA, Claudio. Příběhy papežů : Dějiny a tajemství : Životopisy 265 římských papežů. Praha : Volvox Globator, 2005. [ďalej len Maxwell-Stuart. Papežové.]. ISBN 80-7207-574-8. S. 47.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pelagius II.
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pelagius II. na českej Wikipédii.
Predchodca: Benedikt I. |
Pápež Pelagius II. (zoznam) |
Nástupca: Gregor I. |