Peter Hámor
Peter Hámor (* 18. september 1964, Poprad) je popredný slovenský výškový horolezec. Má za sebou 15 úspešných výstupov na vrcholy všetkých štrnástich osemtisícoviek.
| Peter Hámor | |
| slovenský horolezec | |
| Narodenie | 18. september 1964 (59 rokov) Poprad, Slovensko |
|---|---|
| Odkazy | |
| Webstránka | peterhamor.sk |
Lezecké výkony upraviť
V roku 1986 zdolal štít Korženevskej na Pamíre, o dva roky neskôr sa pokúšal o Chan-Tengri v pohorí Ťanšan. Po prevrate začal pôsobiť v Alpách, v roku 1993 severnej stene Matterhornu, 1994 Walkerov pilier na Grandes Jorasses, 1995 severná stena Eigeru - tým spolu s P. Jackovičom absolvoval tzv. Alpskú trilógiu. V roku 1996 sa už pokúsil o Lhoce, dosiahol 7350 m. V roku 1998 sa zúčastnil spolitizovanej výpravy na Mt. Everest z Tibetu. Na pokyn vedúceho vystúpil spolu s V. Zbojom na vrchol za pomoci kyslíka, zatiaľčo V. Plulík vystúpil o niekoľko hodín bez neho.
V ďalšom období sa sústredil na tzv. Korunu Zeme, pod označením Seven Summits vystúpil na ďalších šesť najvyšších vrcholov všetkých kontinentov ako prvý Slovák. V roku 2000 na Carstenzovu pyramídu na Novej Guinei (kontinent Austrália a Oceánia), 2001 dvakrát sólový výstup (dvoma cestami) na Mt. McKinley, v tom istom roku Kilimandžáro, 2002 Aconcagua a Elbrus, 2003 Mount Vinson v Antarktíde a znovu Aconcagua. V roku 2004 na Annapurne dosiahol 7300 m a v nasledujúcom roku ešte raz zliezol Mt. McKinley.
V roku 2006 zaznamenal plný zásah akciou „Himalájsky triptych“, keď postupne zdolal Čho Oju, Annapurnu a Broad Peak. V roku 2007 s Kopoldom a Piotrom Moravským vystúpili na Nanga Parbat. Na K2 preliezli hodnotnú stenu, ale vrchol nedosiahli. V roku 2008 sa najprv aklimatizoval výstupom na Ama Dablam a potom vyliezol s Poliakmi Morawským a Pustelnikom kvalitnú cestu v juhozápadnej stene Annapurny, ale na vrchol pre zlé počasie nevystúpili. V Karakorame zdolali s Morawským G I aj G II. Rok na to, Piotr Morawski zahynul pri páde do trhliny pod severnou stenou Dhaulágirí, ktorú sa spoločne s Petrom Hámorom chystali zdolať. Na jar 2010 spolu s Pustelnikom vystúpil na Annapurnu, čím mu pomohol dokončiť zbierku 14 osemtisícoviek a stal sa prvým človekom, ktorý vystúpil na Annapurnu dvakrát. V roku 2011 vystúpil na vrchol piatej najvyššej hory sveta, Makalu.
17. mája 2012 vystúpil na tretí najvyšší vrch sveta Káčaňdžungu,[1] 1. augusta toho istého roku na druhý najvyšší vrch sveta K2.[2] 20. mája 2013 zdolal Lhoce, 30. apríla 2014 Šiša Pangmu, 10. mája 2016 Manaslu a 15. mája 2017 Dhaulágirí.
Úspešné výstupy na osemtisícovky upraviť
- 1998 Mount Everest (8 848 m)
- 2006 Čo Oju (8 201 m)
- 2006 Annapurna (8 091 m) - 1. slovenský výstup
- 2006 Broad Peak (8 047 m) - 1. slovenský výstup
- 2007 Nanga Parbat (8 125 m)
- 2008 Gašerbrum I (8 068 m)
- 2008 Gašerbrum II (8 035 m)
- 2010 Annapurna (8 091 m) - druhýkrát
- 2011 Makalu (8 465 m)
- 2012 Kančendženga (8 586 m)
- 2012 K2 (8 611 m)
- 2013 Lhoce (8 516 m)
- 2014 Šiša Pangma (8 027 m)
- 2016 Manaslu (8 163 m)
- 2017 Dhaulágirí (8 167 m)
Najvyššie vrcholy kontinentov (Koruna Zeme) upraviť
- 1998 Mount Everest (8 848 m)
- 2000 Puncak Jaya (4884 m) - 1. slovenský výstup
- 2001 Denali (6194 m) - 2 výstupy 2 cestami, tretí výstup v roku 2005
- 2001 Kilimandžáro (5895 m)
- 2002 Aconcagua (6962 m) - 2 výstupy 2 cestami, tretí výstup v roku 2003
- 2002 Elbrus (5642 m)
- 2003 Vinson Massif (4892 m) - 1. slovenský výstup
Ďalšie úspešné výstupy upraviť
- 1986 Štít Korženevskej (7105 m)
- 1993 Matterhorn (4482 m)
- 1995 Eiger (3970 m)
- 2008 Ama Dablam (6856 m)
- 2023 Kabru South (7318 m) - prvovýstup zo západnej strany [1]
Ocenenia upraviť
- 2018 – Krištáľové krídlo za rok 2017 v kategórii Šport [3]
Publikácie upraviť
- HÁMOR, Peter. Koruna Zeme : Tramtária Seven Summits. 1. vyd. Banská Bystrica : Tramtária, 2004. 160 s. ISBN 80-969218-0-0.
Referencie upraviť
- ↑ ŠIMO, Marián; SITA. Peter Hámor vystúpil na Kančendžongu. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-05-17. Dostupné online [cit. 2018-01-22]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Popradčan Peter Hámor vystúpil na osemtisícovku K2. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-08-01. Dostupné online [cit. 2018-01-22]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Krištáľové krídlo 2017 získalo jedenásť osobností SR. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-01-22. Dostupné online [cit. 2018-01-22].
- VRANKA, Milan. Horolezectvo na prelome tisícročí : ročenky 1998 – 2002. Bratislava : Šport, 2003. ISBN 80-967672-2-4.