Peter Pázmaň

uhorský rímskokatolícky biskup

Peter Pázmaň (v staršej literatúre aj Peter Pázmány, maď. Pázmány Péter, lat. Petrus Pazmanus; * 4. október 1570, Oradea, Uhorsko – † 19. marec 1637, Bratislava, Uhorsko) bol uhorský rímskokatolícky biskup a kardinál, rehoľníkjezuita, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský, turčiansky prepošt, filozof, teológ, pedagóg, náboženský spisovateľ a politik. Významný predstaviteľ protireformácie v Habsburskej monarchii, najmä v Uhorsku. Zohral dôležitú úlohu pri vytváraní maďarského literárneho jazyka. Veľkú časť života strávil na území dnešného Slovenska, kde sa zaslúžil predovšetkým o rozvoj Trnavy a Bratislavy, kde je aj pochovaný v Katedrále sv. Martina.

Peter Pázmaň
kardinál Svätej rímskej cirkvi
ostrihomský arcibiskup
Peter Pázmaň
kardinál – ornament
Peter Pázmaň - štít erbu
Peter Pázmaň - podpis
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský
16161637
Predchodca František Forgáč Imrich Lóši Nástupca
Biografické údaje
Varianty menamaď. Pázmány Péter
Narodenie4. október 1570
Veľký Varadín (dnešné Rumunsko)
Úmrtie19. marec 1637 (66 rokov)
Bratislava, Habsburská monarchia (dnešné Slovensko)
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSpoločnosť Ježišova
Kňaz
Kňazská vysviacka1596
Biskup
Potvrdenie28. október 1616 (46 rokov)
Konsekrácia12. marec 1617 (46 rokov)
SvätiteľMelchior Klesl
viedenský biskup, kardinál
SpolusvätiteliaPavol Almáši (Almásy)
vacovský biskup
Ján Telegdy
veľkovaradínsky biskup
Kardinál
Menovanie19. november 1629 (59 rokov)
Urban VIII.
Titulárny kostolSan Girolamo degli Schiavoni
Odkazy
Peter Pázmaň na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Peter Pázmaň

Ostrihomské arcibiskupstvo bolo založené roku 1000 a boli mu podriadené všetky ostatné biskupstvá Uhorska. Ani po vzniku nového, Kaločského, arcibiskupstva nestratil Ostrihom svoje postavenie. V roku 1279 získavajú ostrihomskí arcibiskupi titul Primas Hungariæ (prímas Uhorska), čiže hlava katolíckej cirkvi v Uhorsku. Ostrihomské arcibiskupstvo zaberalo skoro celé územie dnešného Slovenska. Od 13. storočia boli ostrihomskí arcibiskupi aj dedičnými županmi Ostrihomskej stolice, ktorá zaberala aj časť dnešného južného Slovenska. Po bitke pri Moháči (1526) bolo v roku 1543, v dôsledku tureckého nebezpečenstva sídlo arcidiecézy a kapituly prenesené z Ostrihomu do Trnavy. Neskôr arcibiskup, vzhľadom na to, že plnil aj štátne povinnosti, sídlil v hlavnom meste Bratislave. Preto Peter Pázmaň ako uhorský rímskokatolícky biskup a dlhoročný arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský je zviazaný s územím dnešného Slovenska. (Nazad do Ostrihomu sa sídlo arcibiskupstva a kapituly vrátilo až v roku 1820.)

Narodil sa v rodine kalvínskeho šľachtica. Po smrti matky sa vzdelával u jezuitov na gymnáziu v Kluži. Ako trinásťročný roku 1583 prestúpil na katolícku vieru, čiastočne pod vplyvom nevlastnej matky.[1] V r. 1587 vstúpil do jezuitskej rehole. Skúšobnú dobu strávil v Krakove, akademický titul získal vo Viedni, teológiu študoval v Ríme a svoje akademické vzdelanie ukončil v Jezuitskom kolégiu v Štajerskom Hradci.

 
Kardinál Peter Pázmaň

Zomrel v Bratislave 19. marca 1637, pochovaný je v Katedrále sv. Martina. Pri exhumácii jeho pozostatkov 12. septembra 1859 nad zachovalou, no zoschnutou pokožkou na tvári bez nosa a pier bol zachovalý jeho jezuitský klobúk, hranaté kvadrátum a pod ním sčasti zachované vlasy, na tvári brada i fúzy. Oblečený bol v červenej damaskovej reverende s jednoduchými koženými topánkami na nohách.[3].

  • V r. 1601 ho rád vyslal do jezuitského zariadenia v Šali, kde pomocou svojej výrečnosti a presvedčivosti získal stovky poslucháčov pre katolícku vieru, vrátane mnohých príslušníkov šľachtických rodín (o.i. princa Mikuláša Esterháziho a Pavla Rákociho).
  • V roku 1607 uviedol do Bratislavy jezuitov a okrem misijnej činnosti im zveril aj výchovu mládeže na jezuitskom gymnáziu.
  • 1616 založil v Trnave výchovný šľachtický spolok (Burzu)
  • jar 1617 Pázmaň ako kráľovský vyslanec na rokovaní so sedmohradskými vyslancami a so Šimonom Péčim, vyslancom Gabriela Betlena
  • 1. júl 1618 Pázmaň v Bratislave korunuje Ferdinanda II.
  • 1619 postavil na Kapitulskej ulici v Trnave prvú budovu šľachtického konviktu, ktorá slúžila ako šľachtický študentský výchovný ústav.[4]
  • 1619 vydal v Bratislave Falsae originis mottum Hungariorum succincta Referatio Anni Christi (polemika proti reformácii).
  • 1623 založil internát – rímskokatolícky seminár - pre chudobných uhorských študentov vo Viedni, známe Pázmaneum. (výchova dorastu rímskokatolíckej cirkvi vrátane desiatok slovenských vlasteneckých katolíckych kňazov angažovaných v slovenskom národnom a kultúrnom živote).
  • 1623 v Bratislave založil druhú tlačiareň pre jezuitov v Uhorsku (po r. 1646 prevezená do Trnavy, ako základ Akademickej tlačiarne trnavskej univerzity).
  • 1631 dal postaviť v Žiari nad Hronom kaštieľ. Je to renesančno-baroková stavba s neskoršou klasicistickou prestavbou. Nachádza sa tu pamätná izba dr. Štefana Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej.
  • 23. januára 1632 v striebornej rakve slávnostne preniesli ostatky alexandrijského patriarchu sv. Jána Almužníka (podľa tradície dar tureckého sultána Bajazida II. kráľovi Matejovi Korvínovi z roku 1489) do mramorového náhrobku v presbytériu katedrály sv. Martina v Bratislave, ktorý dal postaviť arcibiskup Peter Pázmaň.
  • V r.1633 dal opraviť kostol v Nových Zámkoch a daroval mu striebornú monštranciu z čias kráľa Mateja, ktorú dostal ako dar od satmárskeho kapitána Ladislava Kuna.
  • 12. mája 1635 zriadenie Trnavskej univerzity - vychovala desiatky katolíckych kňazov, ktorí sa neskôr zaslúžili o rozvoj slovenského jazyka a literatúry. Roku 1777 ju na pokyn Márie Terézie presťahovali do Budína.
  • V roku 1635 dal arcibiskup Peter Pázmaň previezť ostatky košických mučeníkov umučených 7. sept. 1619 (Marek Križin, Melichar Grodecki, Štefan Pongrác) z Hertníka pri Bardejove do Trnavy, umiestnili ich v kláštore klarisiek. V júni 1995 mučeníkov kanonizoval v Košiciach pápež Ján Pavol II.
  • Bol mecénom mesta Trnava. S jeho menom sa spája výstavba viacerých sakrálnych i svetských stavieb.
  • V Nových Zámkoch dal postaviť veľký trinásťkolesový mlyn s kapacitou vyše 60-tisíc meríc múky a šrotu.
  • 1637 bol vysvätený Kostol sv. Jána Krstiteľa (nazývaný aj univerzitný), postavený z iniciatívy arcibiskupa Pázmaňa – prvý ranobarokový kostol na Slovensku (slúžil aj pre potreby univerzity – dišputy, divadelné predstavenia, promócie a podobne).

Galéria

upraviť

Publikácie

upraviť
  • Polemické dielo ("Odpoveď") proti Maďarimu napísané v rezidencii Františka Forgáča v Radošine (Felelet az Magyari István sárvári prédikátornak az ország romlása okairul írt könyvére (Trnava, 1603)
  • Štyri knihy Tomáša Kempenského  o nasledovaní Krista (maďarský preklad, Viedeň 1604)
  • Kresťanský modlitebník (Štajerský Hradec, 1606)
  • Božia spravodlivosť - sprievodca (Bratislava, 1613, 1623, 1637)
  • Triumf pravdy (maďarsky, Bratislava, 1614)
  • Diatribe theologica de visible Christi in terris ecclesia (Štajerský Hradec, 1615)
  • Vindiciae ecclesiasticae (Viedeň, 1620);
  • Kázne na každú nedeľu v roku (maďarsky, Bratislava, 1636)

Referencie

upraviť
  1.   BANGHA, Adalbert. Peter Pázmány. In: Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1911. Zväzok 11. (angl.)
  2. István Bicskey: Petrus cardinalis Pázmany, archiepiscopus strigoniensis, (slovenský preklad) Vydavateľstvo Trnavskej univerzity, Trnava 2010, s. 241-243. In Kardinál Peter Pázmaň, ostrihomský arcibiskup. Chronologický životopisný prehľad. Jezuiti.sk Online[nefunkčný odkaz]
  3. IMPULZ revue Číslo 1/2010, Jozef Haľko: Pázmaň v Dóme sv. Martina
  4. Jankovič, Vendelín: Trnavská univerzita 1635 -1777. Dejiny Trnavskej univerzity. Trnava: Vydavateľstvo Trnavskej univerzity v Trnave, 2010, s. 11-54. ISBN: 978-80-8082-353-5.

Iné projekty

upraviť

Literatúra

upraviť
  • Käfer, István: Peter Pázmaň a protestanti. In: Trnava a rozvoj kultúry. Trnava, Mesto 1998, s. 97-100.
  • Pázmaň, Peter: A Romai Anyaszentegyház Predikacziok Posonban, MDCXXXVI. /=1636/. 2°. /XXX/ - 1248 s. (Čaplovič, záznam č. 311).
  • Pázmány, Peter: Imádságos könyv Pozsomban, MDCXXV (1625) 8°. /XLVIII/ - 571 - /IX/ s. (Čaplovič: Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700. Martin: Matica slovenská, 1972. 1. zv., záznam č. 298).

Externé odkazy

upraviť
Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
František Forgáč
arcibiskup ostrihomský
16161637
Nástupca
Imrich Lóši