Petergof (palác)
Petergof (rus. Петергоф – Petergof, meno je odvodené z nem. Peterhof = „Petrodvor“; 1944 – 2009 sa volal Petrodvorec= „Petropalác“) je bývalá honosná rezidencia ruských imperátorov na brehu Fínskeho zálivu.
Rezidencia sa začala budovať za Petra I. v 1709, ktorý v tom čase po víťaznej vojne nad Švédmi získal prístup k Baltskému moru a začal budovať novú metropolu Ruského impéria. Ten istý názov nesie aj mesto, ktoré sa v blízkosti bývalej cárskej rezidencia nachádza.
Dejiny upraviť
Imperátor Peter I. osobne dohliadal na práce na novej rezidencii a aj sa na nich osobne podieľal. Vytvoril rezidenciu, ktorej sa právom hovorilo ruské Versailles. Petergof tvorí niekoľko palácov, množstvo fontán, sôch, umelých jazierok a trávnikov. Počas vojny bol palác a celá rezidencia vydrancované nemeckými vojskami. Po vojne nasledovala rozsiahla rekonštrukcia.
Objekty v rezidencii upraviť
Najväčšiu pozornosť si zaslúži barokový Veľký palác. Staval sa od 1714 do 1728 a autorom návrhu bol Domenico Trezzini, záhrady vytvoril Alexandre Le Blond. V roku 1752 budovu rozšíril Bartolomeo Rastrelli.[1] V paláci je najväčšou Trónna sála. pozornosť si zaslúži aj menší tehlový palác Monplaisir. V areáli je celkovo 134 fontán. Najobdivovanejším objektom je Veľká kaskáda, ktorú tvorí 64 fontán, 3 vodopády a 225 sôch. Ústrednou je súsošie Samsona, ktorý zabíja leva. Toto súsošie symbolizuje víťazstvo Petra I. nad Švédmi v roku 1709 (bitka pri Poltave). Lev je symbolom Švédskeho kráľovstva. Pozoruhodnou je aj socha Perzea s odseknutou hlavou medúzy Gorgony.
Referencie upraviť
- ↑ "Petrodvorets." Encyclopædia Britannica 2009. Chicago: Encyclopædia Britannica, 2009.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petergof (palác)
