Pinkovité
Pinkovité (lat. Fringillidae) je čeľaď vtákov z radu vrabcotvaré (Passeriformes). Vyskytujú sa celosvetovo, s výnimkou Madagaskaru, Australázie, mnohých ostrovov Tichého oceána a Antarktídy.[1]
| Pinkovité | |
 pinka obyčajná | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Fringillidae Leach, 1820 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Pinkovité dosahujú dĺžky tela od 10 do 25 cm a telesnej hmotnosti od 8 do 60 g. Typickým znakom je mohutný kužeľovitý zobák, ktorý bol pôvodne prispôsobený drveniu semien, no u niektorých druhov môže byť na základe prijímanej potravy modifikovaný, ako v prípade havajčanov alebo krivonosov. Perie môže mať rozličné sfarbenie, pričom typický je sexuálny dimorfizmus: samce bývajú pestrejšie, signalizačnú úlohu hrá predovšetkým červená a žltá farba. Počas roka môžu žiť v rôzne veľkých kŕdľoch, v období hniezdenia sú skôr teritoriálne. Stavajú si miskovité hniezda z tráv a iných rastlinných materiálov, ktoré umiestnia na strom, ker alebo do skalnej štrbiny.[1][2]
Systematika upraviť
Súčasná systematika delí pinkovité do troch podčeľadí: Fringillinae, Euphoniinae a Carduelinae. Zástupcovia podčeľade Euphoniinae historicky patrili do čeľade tangarovité (Thraupidae), no tento systém nezodpovedá predpokladanej fylogenéze a je dlhodobo prekonaný.[3] V rámci pinkovitých sa radia aj havajčania, v niektorých systémoch samostatná čeľaď Drepanididae. Táto rozmanitá skupina z Havajských ostrovov predstavuje príklad masívnej adaptívnej radiácie a za ich sesterský taxón je pokládaný červenák rodu Carpodacus.[4]
,_Bishop_Museum,_Honolulu.JPG)
.jpg)
.jpg)
Systém recentných taxónov podľa Kovalika 2010[5]:
čeľaď Fringillidae Leach, 1820 – pinkovité
- podčeľaď Fringillinae Leach, 1820 – pinkorodé
- rod Fringilla Linnaeus, 1758 – pinka
- podčeľaď Euphoniinae Cabanis, 1847 – organistorodé
- rod Euphonia Desmarest, 1806 – organista
- rod Chlorophonia Bonaparte, 1851 – organista
- podčeľaď Carduelinae Vigors, 1825 – stehlíkorodé
- rod Mycerobas Cabanis, 1847 – glezg
- rod Eophona Gould, 1851 – glezg
- rod Coccothraustes Brisson, 1760 – glezg
- rod Hesperiphona Bonaparte, 1850 – glezg
- rod Melamprosops Casey et J. D. Jacobi, 1974 – havajčan
- rod Oreomystis Stejneger, 1903 – havajčan
- rod Paroreomyza Perkins, 1901 – havajčan
- rod Telespiza S. B. Wilson, 1890 – havajčan
- rod Loxioides Oustalet, 1877 – havajčan
- rod Chloridops S. B. Wilson, 1888 – havajčan
- rod Rhodacanthis Rothschild, 1892 – havajčan
- rod Palmeria Rothschild, 1893 – havajčan
- rod Ciridops A. Newton, 1892 – havajčan
- rod Himatione Cabanis, 1850 – havajčan
- rod Vestiaria Jarocki, 1821 – havajčan
- rod Drepanis Temminck, 1820 – havajčan
- rod Hemignathus M. H. K. Lichtenstein, 1839 – havajčan
- rod Magumma Mathews, 1925 – havajčan
- rod Psittirostra Temminck, 1820 – havajčan
- rod Dysmorodrepanis Perkins, 1919 – havajčan
- rod Pseudonestor Rothschild, 1893 – havajčan
- rod Loxops Cabanis, 1847 – havajčan
- rod Chaunoproctus Bonaparte, 1850 – mašiko
- rod Pyrrhoplectes Hodgson, 1844 – zlatohlávok
- rod Pinicola Vieillot, 1808 – smrečiar
- rod Pyrrhula Brisson, 1760 – hýľ
- rod Callacanthis Reichenbach, 1850 – deodarka
- rod Rhodopechys Cabanis, 1851 – hýľovec
- rod Bucanetes Cabanis, 1851 – hýľovec
- rod Procarduelis Blyth, 1843 – horniačka
- rod Leucosticte Swainson, 1832 – horniačka
- rod Propyrrhula Hodgson, 1844 – červenák
- rod Haematospiza Blyth, 1845 – červenák
- rod Kozlowia Bianchi, 1907 – červenák
- rod Uragus Keyserling et J. H. Blasius, 1840 – červenák
- rod Carpodacus Kaup, 1829 – červenák
- rod Neospiza Salvadori, 1903 – vrzlík
- rod Linurgus Reichenbach, 1850 – vlhárik
- rod Rhynchostruthus P. L. Sclater et Hartlaub, 1881 – zlatoper
- rod Rhodospiza Sharpe, 1888 – sivák
- rod Crithagra Swainson, 1828 – kanárik
- rod Loxia Linnaeus, 1758 – krivonos
- rod Serinus Koch, 1816 – kanárik
- rod Chloris Cuvier, 1800 – zelienka
- rod Spinus Koch, 1816 – stehlík
- rod Acanthis Bechstein, 1802 – stehlík
- rod Carduelis Brisson, 1760 – stehlík
Referencie upraviť
- ↑ a b Michael Hutchins, Jerome A. Jackson, Walter J. Bock, and Donna Olendorf.. Grzimek’s Animal Life Encyclopedia. 2. vyd. Zväzok Birds IV. Farmington Hills, MI : Gale Group, 2002. S. 323–325. (po anglicky)
- ↑ Karel Šťastný, Vladimír Bejček & Pavel Vašák. Ptáci 3. Praha : Albatros, 2003. S. 115. (po česky)
- ↑ BANKS, Richard C.; CICERO, Carla; DUNN, Jon L.. Forty-Fourth Supplement to the American Ornithologists' Union Check-List of North American Birds. The Auk, 2003, roč. 120, čís. 3, s. 923–931. Dostupné online [cit. 2023-07-09]. ISSN 0004-8038. DOI: 10.2307/4090132.
- ↑ LERNER, Heather R.L.; MEYER, Matthias; JAMES, Helen F.. Multilocus Resolution of Phylogeny and Timescale in the Extant Adaptive Radiation of Hawaiian Honeycreepers. Current Biology, 2011-11, roč. 21, čís. 21, s. 1838–1844. Dostupné online [cit. 2023-07-09]. DOI: 10.1016/j.cub.2011.09.039. (po anglicky)
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pinkovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pinkovité
|
Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |