Otvoriť hlavné menu

Pchin-jin

(Presmerované z Pinyin)

Pchin-jin (čín. 拼音 - v pchin-jine: pīnyīn), formálne aj chan-jü pchin-jin (čín. 漢語拼音 - v pchin-jine: Hànyǔ Pīnyīn) alebo chan-jü pchin-jin fang-an (čín. 漢語拼音方案 - v pchin-jine: Hànyǔ Pīnyīn fāng'àn) je jeden zo štandardov zápisu zvukovej podoby čínskeho jazyka pomocou písmen latinky doplnených diakritickými znamienkami, ktoré vyjadrujú tonálne rozdiely medzi homografickými slabikami.

KodifikáciaUpraviť

Čína oficiálne schválila štandard pchin-jin v roku 1958 a zaviedla ho v roku 1979. Organizácia Spojených národov ho v roku 1977 prijala ako medzinárodný štandard prepisu čínskych geografických názvov. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) zaviedla chan-ju pchin-jin ako štandard na romanizáciu modernej čínštiny pod číslom ISO-7098:1991.

Rozdiely oproti slovenskej výslovnostiUpraviť

Systém pchin-jin nie je vždy totožný so zaužívanou výslovnosťou latinských písmen v európskych jazykoch. Hlavným rozdielom je, že páry znelá-neznelá spoluhláska (napr. b-p, g-k) používa na zápis spoluhlások s prídychom a bez prídychu (p-pch, k-kch).

Iné transkripčné systémyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prepis z čínskeho písma do latinky

Na Slovensku a Česku sa používa štandard vypracovaný v Česko-Slovensku kolektívom sinológov Orientálneho ústavu začiatkom 50. rokov. Tento štandard je na Slovensku kodifikovaný ako súčasť Pravidiel slovenského pravopisu.

V angličtine sa niekedy používa Wadov-Gilesov systém a iné jazyky majú rôzne prispôsobené systémy. Ani jeden z uvedených transkripčných systémov nezachytáva tonálne rozdiely v homografických slabikách.

Externé odkazyUpraviť