Plavecký hrad

hrad

Plavecký hrad[1] (Plosenstein, Castrum Plawcz), podľa jeho pôvodného vlastníka nazývaný v minulosti Detrekov kameň (Detrech, Detruh, Detrekö, Detrekövár) je zrúcanina hradu, ktorá sa nachádza nad obcou Plavecké Podhradie na kopci Pohanská na západnom úpätí Malých Karpát.

Plavecký hrad
Zrúcanina hradu
Plavecky hrad.jpg
Plavecký hrad
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Malacky
Obec Plavecké Podhradie
Nadmorská výška 400 m n. m.
Súradnice 48°29′38″S 17°16′08″V / 48,494°S 17,2689°V / 48.494; 17.2689
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Plavecké Podhradie
Poloha Plaveckého hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Plaveckého hradu na Slovensku
Poloha Plaveckého hradu v Bratislavskom kraji
RedHut.svg
Poloha Plaveckého hradu v Bratislavskom kraji
Wikimedia Commons: Plavecký hrad
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

DejinyUpraviť

Ako väčšina stredovekých hradov na území dnešného Slovenska, aj Plavecký hrad vznikol v rámci vlny výstavby nových hradov po mongolskom vpáde do Uhorska. Z retrospektívnej listiny Ondreja III. z roku 1291 sa dozvedáme o darovaní zeme Kuchyňa Belom IV. Detrichovi, synovi bratislavského richtára Kunta.

Ten pravdepodobne z iniciatívy kráľa na tomto území postavil hrad. Presný rok jeho vzniku nepoznáme, bolo to pravdepodobne v 50. až 60. rokoch 13. storočia. Vieme, že existoval už v roku 1273, keď sa pod ním odohrala bitka medzi uhorským vojskom a vojskom Přemysla Otakara II.

Pôvodne mal hrad najmä strážnu funkciu. Vďaka svojej polohe mohol kontrolovať pohraničnú oblasť Uhorského kráľovstva a hranice s Českým kráľovstvom. Vďaka dohľadu na hrad Branč a na hrady Ostrý Kameň a Korlátka, ktorý umožňovala predsunutá hláska, si s nimi mohol Plavecký hrad vymieňať signály v prípade ohrozenia. Hrad taktiež chránil a kontroloval cestu, ktorá viedla na úbočí hradného kopca. Postupne sa z neho stalo hospodárske a správne centrum

Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 12561273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Serédyovci, 1553 – 1575 Fuggerovci, po nich Balašovci. V čase keď patril hrad Štefanovi Balašovi, v rokoch 1579 až 1584 tna hrade fungovala jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku. Z produkcie protestantnského spisovateľa a cirkevného hodnostára Petra Bornemisu, na Plaveckom hrade vyšli kalendáre, biblie, spevník a iné tlače.[2]

Od 1641 nepretržite až do 20. storočia boli jeho vlastníkmi Pálfiovci. V druhej polovici 16. storočia hrad prestavali na renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17. storočia, keď ho doplnili o nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo cisárske vojsko, ktoré ho dobylo od povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do Malaciek.

Na hrade prebiehajú konzervačné práce.

Zaujímavosti v okolíUpraviť

V okolí hradu sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky a zaujímavosti. Na rovnakom vrchu sa nachádza hradisko Pohanská. Pri severnom úbočí vrchu sa nachádza Plavecká jaskyňa. Na južnom úpätí vrchu Pohanská sa nachádzajú zvyšky obvodových múrov zaniknutého kláštora.[3] V Plaveckom podhradí sa nachádza tiež renesančný kaštieľ.

PrístupUpraviť

Prístup na hrad je možný z dvoch miest.

  • po   značke z obce Plavecké Podhradie, od renesančného kaštieľa.
  • po   značke z obce Plavecký Mikuláš, s následným odbočením na   značku.[4]

Iné projektyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. DVOŘÁKOVÁ, Daniela. PLAVECKÝ HRAD,PLAVEČ. In: DVOŘÁKOVÁ, Daniela, a kol. Stredoveké hrady na Slovensku: život, kultúra, spoločnosť. 1. vyd. Bratislava : Veda; Historický ústav SAV, 2017. 511 s. ISBN 978-80-224-1608-5. S. 362-363.
  2. VRABLEC, Zverejnil Pavol. UDALOSTI [online]. [Cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  3. kláštor v Plaveckom Podhradí [online]. Hrady a zámky na Slovensku, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online.

ZdrojeUpraviť

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
  • PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov, Bratislava: Slovart, 2007, 392 s.
  • VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984, 260 s.