Poľana (vrch)

vrch v pohorí Poľana

Poľana (1 457,8 m n. m.[1]) je najvyšší vrch pohoria Poľana, krajinného celku Slovenského stredohoria. Leží približne 7 km severne od mesta Hriňová.[2] Je súčasťou NPR Zadná Poľana, patriacej do Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Poľana
vrch
Centro de distrikto Detva.JPG
Pohľad na masív Poľany
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Detva
Obec Hriňová
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Slatina
Nadmorská výška 1 457,8 m n. m.
Súradnice 48°38′13″S 19°29′00″V / 48,6369°S 19,4833°V / 48.6369; 19.4833
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po červená turistická značka značke z Detvy
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Poľana (1458 m)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Poľana

PolohaUpraviť

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Detva a v katastrálnom území mesta Hriňová.[4] Vrcholom vedie Rudná magistrála. Najbližšími sídlami sú západne situovaná osada Kyslinky, patriaca k obci Hrochoť, južne ležiaca Hriňová a juhozápadným smerom Detva.[2]

OpisUpraviť

Celé pohorie je pozostatok stratovulkánu s kráterom v mieste osady Kyslinky a výškové maximum dosahuje na juhovýchodnom okraji silne zerodovaného masívu. Sedlom Priehybina je západným smerom oddelená Predná Poľana (1 367 m n. m.), južne leží Kozí chrbát (967 m n. m.), východne vrch Sedlo (1 043 m n. m.) a severne vrch Kopce (1 334 m n. m.) a Brusniansky grúň (1 271 m n. m.). Západné svahy masívu odvodňujú prítoky Hučavy, východné sú pramennou oblasťou Hukavy a južné odvodňuje Bystrý potok.[2]

VýhľadyUpraviť

Poľana je porastená lesom a výhľady sú možné len z menších lúk, najmä na južných svahoch masívu. Značná nadmorská výška i napriek tomu ponúka ďaleké výhľady. Z vhodných miest je možné vidieť okolité vrchy a hrebeň pohoria, no tiež Štiavnické, Kremnické a Starohorské vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry či Veporské a Stolické vrchy. Severným smerom sú ponad nízkotatranský hrebeň pozorovateľné aj končiare Vysokých Tatier, južným vidieť mnohé horstvá v Maďarsku.[5]

PrístupUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-11]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť