Poľská Tomanová

	Poľská Tomanová
	Tomanowy Wierch Polski
	vrch
	Poľská Tomanová
Štáty	Slovensko, Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy	Poprad, Powiat tatrzański
Obce	Vysoké Tatry, Kościelisko
Časť	Liptovské Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Západné Tatry
Povodia	Dunajec, Váh
Nadmorská výška	1 977,3 m n. m. ;
Relatívna výška	181 m ;
Súradnice	49°12′48″S 19°54′09″V / 49,2133°S 19,9024°V
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	neprístupný
Prvovýstup	Ludwik Zejszner
- dátum	1838
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Poľská Tomanová
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Poľská Tomanová^[1] (1 977,3 m n. m.^[2]^[3]; poľ. Tomanowy Wierch Polski) je hôľnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tomanovskej doliny nad Podbanským, približne 22 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.^[4] Je turisticky neprístupný.

Poloha

Nachádza sa v strednej časti Tatier, vo východnej polovici podcelku Západné Tatry, v ich časti Liptovské Tatry.^[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Východná a južná časť hrebeňa patrí do katastra mesta Vysoké Tatry^[1] v okrese Poprad, severozápadná zasahuje na územie obce Kościelisko v Powiate tatrzańskom.^[6] Najbližšími sídlami sú severne ležiace Kościelisko, severovýchodne mesto Zakopané a na slovenskom území je južným smerom situované Podbanské a juhozápadne Pribylina.^[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti, východná a južná časť hrebeňa je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.^[4]

Poľská Tomanová leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Temniakom (2 090 m n. m.) a Smrečinami (2 068 m n. m.). Je uzlovým vrchom a vybieha z neho na východ rázsocha Liptovskej Tomanovej (1 839 m n. m.) a na juh Hlinský hrebeň. Severným smerom pokračuje hlavný hrebeň, kde v severne situovanom Tomanovskom sedle končia Červené vrchy a začínajú Liptovské Tatry, juhozápadne pokračuje hrebeň Smrečinským sedlom. Severovýchodné svahy padajú do Tomanovskej doliny, východné do Javorovej doliny a juhozápadné do Širokého žľabu, ktoré ústia do mohutnej Tichej doliny. Nimi zároveň odteká voda z tejto oblasti do Tichého potoka v povodí Váhu. Severozápadne leží Dolina Tomanowa, ktorou voda prúdi Tomanowym potokom do Čierneho Dunajca.^[4]

Severne sa nachádza Wysoka Turnia (1 643 m n. m.), Chuda Turnia (1 858 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.), Tomanovským sedlom oddelené Stoly (1 956 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.), Malolučniak (2 104 m n. m.) a Kondratova kopa (2 005 m n. m.), východne Suchá kopa (1 893 m n. m.), Goričková (1 912 m n. m.), Kasprov vrch (1 987 m n. m.), Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.) a Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), južne Krížna (2 039 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.), Hlina (1 495 m n. m.) a Holý vrch (1 863 m n. m.) a západne Kotlová (1 985 m n. m.), Smrečiny (2 068 m n. m.), Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Blyšť (2 169 m n. m.), Klin (2 173 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.), Ornak (1 854 m n. m.) a Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.).^[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[4]

Na viacero strán z neho spadajú viaceré väčšie lavínové žľaby, napr. Široký žľab, Suchý žľab, Javorový žľab alebo Suchi Tomanowski žľab v Poľsku.

Turisticky neprístupný hôľnato-skalnatý vrchol^[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou (1 946 m n. m.) a časť Oravských Beskýd.^[8]

Táto časť Liptovských Tatier nie je voľne turisticky prístupná. V slovenskej časti vedie najbližšie žlto značená trasa Tichou dolinou.^[4]

↑ ^a ^b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
↑ ^a ^b ^c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.