Podhradie (okres Prievidza)

Podhradie je obec na Slovensku v okrese Prievidza.

Podhradie
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Prievidza
Nadmorská výška	549 m n. m.
Súradnice	48°41′07″S 18°37′52″V
Rozloha	12,76 km² (1 276 ha)
Obyvateľstvo	288 (31. 12. 2023)
Hustota	22,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1352
Starosta	Ľudovít Michalovič (nezávislý)
PSČ	972 42 (pošta Lehota pod Vtáčnikom)
ŠÚJ	514306
EČV (do r. 2022)	PD
Tel. predvoľba	+421-46
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Podhradie, Prievidza District
Webová stránka: podhradie.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Margity z roku 1700. Na kopci nad obcou sa nachádzajú posledné zvyšky rozvalín stredovekého hradu Sivý Kameň.

Z hradného kopca sa otvára panoramatický výhľad na Hornonitriansku kotlinu a okolitú prírodu. Príroda v okolí, so svojimi početnými skalnými útvarmi a mimoriadne krásnymi zákutiami poskytuje mnoho príležitostí na pešiu i cyklistickú turistiku.

V 70. a 80. rokoch minulého storočia následkom banskej činnosti došlo k pohybu podložia pod obcou, čo spôsobilo, že sa vtedy zrútilo mnoho rodinných domov. Následne v dôsledku stavebného uzáveru sa rozvoj obce prakticky zastavil.

Základným spôsobom obživy Podhradčanov bolo v minulosti poľnohospodárstvo a sezónne práce, za ktorými odchádzali do okolitých štátov. Industrializáciou okresu najmä v období po skončení II. svetovej vojny sa charakter zamestnanosti obyvateľov obce výrazne zmenil. Svoje pracovné uplatnenie našli od roku 1936 v miestnych kameňolomoch. Úplná zmena zamestnanosti našich občanov nastala s budovaním priemyselných podnikov Novácke uhoľné bane, Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch, Novácke chemické závody, podniky na výrobu stavebných hmôt a ďalšie.

Počas SNP bolo okolie obce operačným priestorom Hornonitrianskej partizánskej brigády oddielu Vtáčnik a oddielu Ponomarenka z brigády J. Nálepku. Na počesť padlých v I. a II. svetovej vojne bol v roku 1953 postavený v strede obce pamätník a na miestnom cintoríne v roku 1969 pamätník sovietskym partizánom. V roku 1949 začal do obce premávať prvý autobus, telefónne spojenie bolo zavedené v roku 1954, v roku 1955 sa zavádza elektrický prúd a v roku 1963 sa dobudoval verejný vodovod. Postupne v ďalších rokoch boli vybudované objekty občianskej vybavenosti a bezprašné komunikácie.

Názov obce sa časom od jej vzniku menil. V historických prameňoch sa až po dnešok uvádza v týchto verziach: 1352 – Keseleukeu, 1388 – Waralya, 1786 – Podhragya, 1920 – Podhradie.

Podľa súpisu ľudu z roku 1733 bolo v obci 43 obyvateľov, v roku 1788 bolo 144 obyvateľov, 1828 – 355 obyvateľov, 1900 – 625 obyvateľov, 1921 – 580 obyvateľov, 1940 – 848 obyvateľov, 1961 – 917 obyvateľov, 1978 – 893 obyvateľov, 1990 – 370 obyvateľov, 2001 – 327 obyvateľov. Rozhodujúci vplyv na úbytok obyvateľstva od roku 1978 mala zosuvná činnosť pôdy v katastri obce, ktorá bola podmienená banskou činnosťou Bane Cígeľ. Z celkového počtu 231 obytných domov bolo 58 poškodených tak, že občania boli vysťahovaní a stavby asanované. Okrem toho bolo v rôznych rozsahoch poškodených 5 objektov verejných budov a deštrukcie na verejnom vodovode a miestnych komunikáciach.

Hrad: história hradu a panstva

Hrad Sivý Kameň (Kesseloko) bol postavený krátko pred rokom 1350 ako kráľovský hrad. Stavbu hradu si vyžiadali pomery, ktoré nastali po smrti Matúša Čáka (1321). Po rozpade oslianského a prievidzského domínia to vyvolali dôsledky čiastočného rozkladu kráľovských majetkov na Hornej Nitre. Keďže okrem Bojníc tu iný hrad nebol, vznikla potreba zriadiť nové administratívne centrum orientované v južnejšej oblasti. To bol dôvod vybudovať hrad Sivý Kameň. Názov dostal podľa sivej farby kameňa, z ktorého bol postavený (maďarsky kese – sivý, keselo – osobitný odtieň sivej farby). V niektorých listinných materiáloch z 18. storočia sa uvádza aj názov Orlí Kameň, ktorý vznikol pravdepodobne nesprávnym prekladom prípadne výmenou maďarského keselyu sup – orlí vták.

Z listiny z roku 1352 sa dozvedáme, že správou hradu bol poverený bán Gilet a jeho synovia, ktorí užívali titul „castellany de Bajmocz et Kesseloko“ a spravovali obidve hradné panstvá. Po Giletovcoch zveril kráľ Ľudovít I. starostlivosť o obidva hrady uhorskému palatínovi Ladislavovi Opolskému. Zápis z roku 1388 hovorí, že na základe rozkazu kráľa Žigmunda sa vlastníkom hradu Sivý Kameň stávajú Ladislav Kakaš a Ján Domongoš. Ale už v roku 1395 ho daroval spolu s Bojnicami palatínovi Leustachovi z Jelšavy. Po jeho smrti zdedili Bojnice a Sivý Kameň jeho synovia Juraj a Peter. Keď však z roku 1430 zomrel Juraj bez potomkov, pripadli hrady naspäť korune. V roku 1434 kráľ daroval hrad Sivý Kameň Gregorovi Majténimu a jeho dedičom. Od toho času zostal hrad i panstvo v trvalej držbe rodiny Majténiovcov. Patrili k nemu aj poddanské dediny Podhradie, Sebedražie, Nováky, Horná Ves, Veľká Lehota, Malá Lehota, Bystričany a Čereňany.

Kráľ Žigmund v snahe o urýchlenie hosposárskeho rozvoja krajiny udeľoval rôzne výsady mestám i šľachte, aby sa lepšie starali o svoje i kráľovské majetky. Podnietil tým aj väčší záujem o doosídľovanie dedín. Z listín z rokov 1458 a 1474 vydaných Gregorom a Žigmundom Majténim sa dozvedáme, že potvrdzujú staré šoltýske výsady udelené kráľom Žigmundom. Majténiovci mali záujem na tom, aby dediny ich panstva prosperovali. Čiastočne preto oslobodzovali novousadlíkov od daní a niektorých služieb. Horná Nitra musela zo začiatku 16. storočia čeliť častému tureckému plieneniu.

Požiar v roku 1524 značne poškodil hrad, čo spôsobilo finančne slabým Majténiovcom nemalé problémy. Bol to zároveň jeden z dôvodov, že sa členovia zemepánskej rodiny začali usadzovať v Novákoch a budovať si nové šľachtické sídlo. Začiatkom 40. rokov 16. storočia sivokamenské panstvo prepadli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanický pod zámienkou, že obhajujú nároky Jána Zápoľského na uhorský trón. Dobyť hrad sa im však nepodarilo, a tak vydrancovali a vypálili poddanské dediny v okolí. Keďže strategický i obranný význam hradu v tomto období klesal, stávali sa Nováky postupne administratívnym centrom panstva. Koniec 16. a začiatok 17. storočia sa niesol v znamení biedy a ťažkostí spôsobených turecko-tatárskymi nájazdmi a vyčíňaním rôznych zbojníckych bánd. Majténiovci stojaci verne pri cisárovi si to odnášali v plnej miere. Povstalci vedení zemanmi Horvátom, Ilešházim, Rajčánim, Bošánim a Kostolánim napadli hrad aj ostatné majetky Majténiovcov a dôkladne ich vyplienili. Štyroch Majténiovcom odviedli do svojho tábora. Tento nápor už hrad nevydržal. Prvé desaťročie 18. storočia prinieslo hradu ďalšie útrapy v podobe Rákociho vojenských akcií, počas ktorých boli vyplienené aj zvyšky hradu. Tak sa z niekdajšieho hrdého centra panstva stávala postupne ruina, ktorá slúžila už iba ako väzenie pre previnilcov, prípadne ako sklad materiálov. Hrad, ktorý bol pre Majténiovcov už iba príťažou, postupne pustol. Väčšiu časť rozvalín v pomerne krátkom čase rozobrali obyvatelia Podhradia a blízkych obcí na stavebné účely.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podhradie (okres Prievidza)