Podivuhodné dobrodružstvá Barsacovej výpravy

román Julesa Verna z roku 1919

Podivuhodné dobrodružstvá Barsacovej výpravy (1. slovenské vydanie) alebo Neuveriteľné dobrodružstvá Barsacovej výpravy (2. a 3. slovenské vydanie) (1919, L'étonnante aventure de la mission Barsac) je posledný román z cyklu francúzskeho spisovateľa Julesa Verna Podivuhodné cesty (Les Voyages extraordinaires). Ide o dobrodružný vedecko-fantastický príbeh, na ktorom Jules Verne začal pracovať na prelome rokov 1903 – 1904 pod názvom Voyage d’études (Študijná cesta). Aj podľa Vernovho zámeru to mala byť posledná kniha Podivuhodných ciest, ale choroba mu už nedovolila, aby ju dokončil. Napísal iba štyri kapitoly, tie potom prepísal a celý román dokončil štrnásť rokov po jeho smrti jeho syn Michel.

Podivuhodné dobrodružstvá Barsacovej výpravy
Neuveriteľné dobrodružstvá Barsacovej výpravy
L'étonante aventure de la mission Barsac

Pôvodná ilustrácia G. Rouxe ku knihe J. Verna

Autor Jules Verne
Pôvodný jazyk francúzsky
Krajina vydania Francúzsko
Nakladateľstvo originálneho vydania Pierre-Jules Hetzel
Dátum 1. vydania originálu 1919
Ilustrátor originálneho vydania G. Roux
Literárny žáner dobrodružný román, vedecko-fantastický román
Slovenské vydania knihy

Obsah románu upraviť

Z poverenia francúzskej vlády má expedícia poslanca Barsaca preskúmať úroveň života domorodcov vo frankofónnom Sudáne (dnešné Mali). Výprava je však jedného dňa prepadnutá a unesená do tajomného mesta Blacklandu, vybudovaného uprostred púšte Francúzskej Západnej Afriky hŕstkou banditov pod vedením pološialeného zločinca Harryho Killera za pomoci geniálneho vedca Marcela Camareta, ktorého detskú dôverčivosť Killer zneužil pre svoje mocenské ciele.

Blackland bolo mesto vybavené úžasnými technickými vymoženosťami. Elektrina a telefón boli v meste samozrejmosťou, a vodovod fungoval dokonca aj vo štvrti čiernych otrokov, na ktorých práci bolo mesto závislé. Otroci boli však bezohľadne vykorisťovaní až k smrti, a tak museli Killerovi pomáhači veľmi často podnikať letecké nájazdy do okolia, aby si zabezpečili nových. K tomu im slúžil Camaeretov vynález, lietadlo umožňujúci uletieť rýchlosťou 400 až 500 km/hod vzdialenosť až 5000 km bez pristátia.

K ďalšej zneužívanej skupine v meste patrili bieli robotníci a technici, pracujúci v Továrni, kde sa vyrábali Camaretove vynálezy (pilotované aj bezpilotné lietadlá, tzv osy, plynové bomby, vzdušné torpéda, vrhače vĺn, prostriedky pre elektrickú ochranu mesta, stroje na umelý dážď, vŕtanie chodieb a prístroje na diaľkové pozorovanie zvané cykloskopy). Tí netušili nič o zločinoch Killera a jeho kumpánov. Uzavreli s Killerom zdanlivo výhodnú zmluvu s nárokom na vysoký plat, prípadne aj na zaopatrenie pre ženy a deti priamo v objekte Továrne. Do Blacklandu sa všetci dostali bez výnimky letecky z jedného ostrova v Portugalskej Guinei (dnešné Guinea-Bissau), ktorý slúžil ako prestupná stanica. Zo služby sa tiež dostávali letecky, ale nie domov, ale do púšte, kde boli zavraždení.

Členom Barsacovy výpravy sa však podarilo v meste zorganizovať povstanie a otvoriť Camaretovi oči. Ten si uvedomil, že pracuje pre lupiča a vraha, a pridal sa na stranu vzbúrencov. V bojoch nakoniec Killer aj Camaret zahynuli a Blackland skončil v troskách. Po Camaretových vynálezoch zostali len kusé správy očitých svedkov, ktorí hrozné udalosti prežili a dostali sa šťastne do Timbuktu.

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Podivuhodná dobrodružství výpravy Barsacovy na českej Wikipédii.