Podkriváň

obec na Slovensku v okrese Detva

Podkriváň (pôvodný názov Trhanová) je obec na Slovensku v okrese Detva.[4]

Podkriváň
obec
Kaplnka sv. Jána Vianney - Podkriváň (časť Dolná Bzová).jpg
Kaplnka sv. Jána Vianney
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Detva
Región Podpoľanie
Nadmorská výška 443 m n. m.
Súradnice 48°30′50″S 19°27′26″V / 48,5140°S 19,4573°V / 48.5140; 19.4573
Rozloha 25,89 km² (2 589 ha) [1]
Obyvateľstvo 575 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 22,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1742
Starosta Jozef Malatinec[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 985 51
ŠÚJ 511731
EČV DT
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Podkriváň 87
E-mailová adresa poslať email
Telefón 449 31 01
Fax 449 31 01
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Podkriváň
Webová stránka: obecpodkrivan.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Obec leží v úzkej doline Kriváňskeho potoka, ktorý preteká pod ostro sa zvažujúcimi svahmi Javoria, pričom v nižšie položenej severozápadnej časti obce je potok zo severu ohraničovaný svahmi Slovenského rudohoria.[4]

DejinyUpraviť

Prvá zmienka o lokalite Trhanowa je z roku 1736, bola zaznamenaná na mape Samuela Mikovíniho. Od roku 1742 sa uvádza už ako obec Trhanowa, neskôr ako Divin-Oroszi a od roku 1927 pod dnešným názvom Podkriváň. Obec bola známa tkaním plátna. Obyvateľstvo sa zaoberalo aj chovom oviec, dobytka a čiastočne poľnohospodárstvom a povozníctvom. V osadách Horná a Dolná Bzová boli pôvodne sklárne, bol tu aj pivovar. Rímskokatolícke kaplanstvo vzniklo v roku 1787. Bol tu drevený kostol, ktorý vyhorel (v Dolnej Bzovej postavili nový, posvätený bol v roku 1999).[4]

Podľa monografie Novohradská župa z roku 1851: Divényoroszi (Podkriváň). Veľká slovenská dedina na hranici Zvolenskej župy s 206 domami a 1547 Rímskokatolíkmi. Má poštu, telegraf a železničnú stanicu v Krivángyetva. O tomto mieste máme údaje až z prvej polovice 18. storočia. Pri sčítaní ľudu z rokoch 1715 – 1720 sa Divényoroszi nespomína. Gróf Károly Zichy bol zemepánom v roku 1740 a gróf Ferencz Zichy (biskup v Győry) v roku 1770. V súčasnosti (1851) naďalej patrí do dedičstva rodiny grófa Zichyho. V roku 1849 miestni obyvatelia blokovali prechádzajúcu ruskú armádu - úzke údolie zablokovali kmeňmi stromov, ale Rusi ich prinútili pod hrozbou vypálenia dediny blokádu zrušiť. V roku 1873 obec zasiahla cholera, počas ktorej zahynulo 192 ľudí. Rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1787, rodina grófa Zichyho ho dala opraviť v roku 1893. Na okraji dediny je železničná trať Budapešť – Vrútky vedená cez tunel dlhý 317 metrov. Jedna jeho vyvýšenina, na hranici medzi Zvolenskou a Novohradskou župou, sa nazýva Sibenicza-akasztónak. Tu boli obesení lupiči zo Zvolenskej a Novohradskej župy a šibenica mala zastrašiť známych detvianských zbojníkov. K Divényoroszi patrí aj Bzova-puszta, ktorá bola od stredoveku až do začiatku 19. storočia samostatnou obcou. Jej zemepánmi boli Zsigmond Balassa (1588), gróf Pál Balassa (1770), barón László Balassa a Gábor a gróf Ferencz Zichy. Ku Divényoroszi patria aj Fogas-tanya (predtým Zubra), Hajnal-tanya (predtým Jaszenovo), Iván-tanya (predtým Ivanovo), Mocsár-tanya (predtým Zsarina), Nyirje-tanya (predtým Brezovo) a Pál-tanya (predtým Pancsikovo).[5]

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

Osobnosti obceUpraviť

RodáciUpraviť

Pôsobili tuUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 532.
  5. Divényoroszi. | Borovszky Samu: Magyarország vármegyéi és városai | Kézikönyvtár [online]. www.arcanum.hu, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.
  6. Podkriváň- Kostol sv. Martina] [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podkriváň