Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)
Podlužany sú obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou.
Podlužany | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Bánovce nad Bebravou |
Región | Horná Nitra |
Vodný tok | Bebrava |
Nadmorská výška | 218 m n. m. |
Súradnice | 48°45′53″S 18°14′27″V / 48,7646°S 18,2409°V |
Rozloha | 14,02 km² (1 402 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 968 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 69,04 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1295 |
Starosta | Pavel Miksa[3] (SMER-SD) |
PSČ | 956 52 |
ŠÚJ | 505358 |
EČV (do r. 2022) | BN |
Tel. predvoľba | +421-38 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Podlužany Podlužany 72 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 038/768 2136 |
Fax | 038/768 2136 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Podlužany, Bánovce nad Bebravou District | |
Webová stránka: www.podluzany.eu | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťObec sa nachádza v regióne Horná Nitra, v mikroregióne Podhorie, asi 7 km severne od Bánoviec nad Bebravou. Západným okrajom obce preteká rieka Bebrava, východne sa dvíhajú Strážovské vrchy. Cez Podlužany prechádza cesta III. triedy z Horných Ozoroviec do Timoradze, na ktorú sa v centre obce pripája cesta do susedných Prús.
Dejiny
upraviťOkolie Podlužian vykazuje známky osídlenia už v eneolite, čo dokladajú nálezy kanelovanej keramiky. Písomná správa o obci sa zachovala z roku 1295, kedy rovnako ako okolité usadlosti, patrila uhroveckému panstvu. Názov pochádza zrejme z polohy „pod luhami“ rieky Bebravy a vzhľadom na polohu na úrodnej nive, patrila medzi významné zásobovacie obce hradu. Dnešnej obci predchádzali tri osady; dve niesli totožný názov Podlužany, tretia sa nazývala Zlobina. Tá postupne zanikla a po roku 1828 zostal na jej území iba majer. V roku 1496 bola obec listinou kráľa Vladislava povýšená na mestečko, čím sa tu mohli konať dva jarmoky ročne. Po veľkých protestoch neďalekých Bánoviec však boli už okolo roku 1506 jarmoky zrušené. Podľa evanjelickej kroniky tu už v roku 1597 fungovala škola, no preukázateľne doložená je až v roku 1781.
V nepokojných rokoch na prelome 17. a 18. storočia sa v oblasti pohyboval František II. Rákoci, ktorý stál na čele protihabsburgského povstania. Traduje sa, že zo stanu nad obcou riadil boje v regióne, i v neďalekom Trenčíne. Od roku 1835 tu stál cukrovar Karola Zaya, ktorý však neskôr vyhorel a na jeho mieste postavili v roku 1868 liehovar. Krátko predtým, v roku 1865 tu bol dokončený kaštieľ. Pred prvou svetovou vojnou bola dokončená úzkorozchodná železnica z Horných Ozoroviec do Timoradze, ktorá sa napájala na trať Trenčín – Chynorany. Významným počinom bola elektrifikácia obce, dokončená už v roku 1935.
Po druhej svetovej vojne, v ktorej boli miestni občania aktívnou súčasťou protifašistického odboja, vzniklo v roku 1948 JRD, pri ktorom do roku 1965 pôsobilo aj poľnohospodárske učilište. Vodovod tu bol dokončený v roku 1972, káblová televízia v roku 1992 a plynovod v roku 1999.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky kostol sv. Imricha, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo začiatku 18. storočia. Okolo roku 1860 bola pôvodná kaplnka rozšírená na súčasný kostol. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, presbytérium valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu oltár sv. Imricha zo začiatku 20. storočia, dielo z tirolských dielní. Pôvodne tu stál gotický oltár, stredoslovenská práca z roku 1480, dnes je umiestnený v zbierkach Trenčianskeho múzea. Zo staršieho zariadenia sa v kostole dochoval barokový zvonček z doby vzniku kostola a vo veži barokový zvon z roku 1728.[4] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1827. Donátormi kostola boli majitelia miestneho panstva Zayovci. V roku 1935 bola pristavaná veža a bol prefasádovaný v neorománskom duchu. Loď kostola je plochostropá. V interiéri sa nachádza oltár z roku 1891 s obrazom Vzkriesenie Jairovej dcéry od A. Muskalayho z Trenčína.[5] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami, dekorované oblúčkovým vlysom. Veža vyrastá z trojosového portika. Je členená kordónovými rímsami, v hornej časti pásom polkruhovo ukončených rezonančných otvorov, ukončená je ihlancovou helmicou.
- Zayovský kaštieľ, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s prevýšeným stredným rizalitom z roku 1865. V období Zayovcov boli prenajímateľmi majetku August Schumacher a po ňom Alexander Pfitzner. Po krachu Zayovcom prebral majetok zástupca Vršovickej záložnej banky Josef Janeček.[6] Po vojne, v rokoch 1948 až 1995 tu boli umiestnené kancelárie JRD a Poľnohospodárske učilište. Fasády kaštieľa sú moderne upravené a tým stratil časť svojich pamiatkových hodnôt.
- Rákociho dub, chránený tristo až štyristo ročný dub letný rastúci nad obcou. Podľa legendy mal svoj veliteľský stan pod týmto stromom František II. Rákoci.
Turistika
upraviťPoloha obce na rozhraní nížiny a pohoria ponúka zaujímavé možnosti pre turistov. Okrem pamätného duba je v okolí päť prírodných rezervácií: Kňaží stôl, Ľutovský Drieňovec, Smradľavý vrch, Udrina a Žrebíky, ako aj prírodné pamiatky Stará Bebrava a Jaskyňa Dúpna diera.
Priamo z obce vedie zeleno značený turistický chodník do Trebichavského sedla, odkiaľ sa dá po modrej značke pokračovať do spomínaných prírodných rezervácií.
Zaujímavosti územia sprístupňuje náučný chodník Slatinským krasom, ktorý začína v Krásnej Vsi a končí v Slatine nad Bebravou a na 12 km prezentuje históriu, flóru, faunu a prírodné krásy mikroregiónu Podhorie.
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Podlužany - Kostol sv. Imricha [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Dežerice - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Pamiatky a zaujímavosti [online]. Oficiálne stránky obce Podlužany. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)