Podprahové vnímanie

Podprahové vnímanie je vnem, ktorý je podaný pod limitom uvedomelého zmyslového vnímania. Vnímajúca osoba vníma vnem, ale v danom okamihu si ho neuvedomí. Podprahové vnímanie sa považuje za druh nevedomého vnímania.

Podprahové vnímanie je možné spracovať iba cez elektromagnetický či mechanický signál – svetlo a zvuk. Nedávne štúdie dokazujú, že podprahové vnímanie môže ovplyvňovať budúce správanie osoby.

Podprahový signál

Podprahový signál je signál osobe, ktorý je pod limitom (pod prahom) jej vnímania, takže signál daná osoba síce zaregistruje, ale obsah signálu jej prejde bez uvedomenia priamo do podvedomia. Príkladom je obrázok, ktorý osoba vidí príliš krátku dobu na to, aby si prostredníctvom zraku dokázala uvedomiť, že niečo sa na danom obraze zmenilo.

Táto technológia sa využíva v reklame a propagácii, ale pokladá sa za ilegálnu a neetickú. Je tiež často spájaná s množstvom konšpiračných teórií.

Využitie podprahových signálov

Použitie podprahových signálov vychádza z predpokladu, že je možné využiť ich na:

1. nevedomé a manipulatívne zneužívanie vplyvu podprahových signálov na ľudskú psychiku zo strany iných
2. pozitívne (tiež nevedomé) ovplyvňovanie ľudskej psychiky zo strany iných
3. k dobrovoľnému a vedomému preprogramovávaniu tých častí svojej vlastnej mysle, ktorú inak nedokážeme podľa svojich predstáv ovplyvňovať

História niekoľkých odhalených podprahových manipulácií

Príklady zneužívania a manipulatívneho využívania podprahovej informácie zo strany iných:

• Prvá zmienka o využití podprahového vnímania pochádza z roku 1917, kedy bola americká armáda obviňovaná, že do skladieb a plagátov vkladá krátke motivačné výzvy k spopularizovaniu služby v armáde. Toto obvinenie nebolo vyvrátené, ani potvrdené, no od tohto času sa sporadicky dozvedáme o reálnych pokusoch o zavedenie tejto metódy do praxe. Vyskytli sa aj prípady, keď do hudby či obrazu boli úmyselne vkladané prvky, ktorých cieľom bolo po psychickej stránke manipulovať osobu a ktoré boli prostredníctvom rôznych výskumov a pokusov odhalené. Výsledkom je zákaz používať zmyslami nezaregistrovateľné prvky v hudbe a obraze.

• S podprahovými signálmi experimentoval i Hitlerov minister propagandy Joseph Goebbels.

• Problematike sa rozporuplne venoval aj americký špecialista na reklamu James Vicary. Ten v roku 1957 oznámil, že prostredníctvom prístroja nazvaného tachioskop do projekcie filmu umiestnil zábery s nápismi "pi Coca-colu" a "jedz popcorn", a poukazoval na to, že sa zvýšil predaj týchto výrobkov. Neskôr, v roku 1962 Vicary svoje pôvodné tvrdenie o vkladaní motivačných záberov vyvrátil a priznal, že to bol len marketingový ťah. Taký istý experiment prevedený Henrym Linkom nepreukázal žiadny nárast predaja Coca-coly či popcornu. V dôsledku prvého experimentu ale vznikla široká diskusia o problematike podprahových signálov. Jeden z článkov z Saturday Review, autorom ktorého bol Norman Cousins, položil napr. spoločnosti otázku: "Ak týmto spôsobom je možné predať popcorn, potom je rovnakým spôsobom možné predať aj politikov a všetko ostatné?" Wilson Bryan Key sa vo svojich štyroch bestselleroch zameral na rôzne taktiky reklamy, ktoré sa zameriavajú na podvedomie. Podľa neho nielen v televízii a v kinách, ale aj v obrazoch tlačených reklám sú vložené ukryté odkazy, ktoré vyvolávajú sexuálne túžby. Diskusia viedla k zákazu podprahových signálov v USA, Austrálii a Veľkej Británii. (Dnes je tento zákaz zahrnutý i do slovenského zákonodarstva.) Je známe i súdne rozhodnutie v štáte Nevada, ktoré stanovilo, že sloboda slova sa nevzťahuje na podprahové informácie.

• Roku 1973 vydal Wilson Bryan knihu Podprahové zvádzanie (v origináli Subliminal seduction) s informáciou, že podprahové signály boli už v tej dobe bežne využívané v reklame. Svojou knihou spôsobil novú vlnu záujmu o podprahovú komunikáciu.

• V roku 1988 spôsobil pre odhalené využitie podprahového vnímania volebný škandál mediálny odborník Jean Montaldo, keď sa zistilo, že opakovane umiestnil do vysielania kanálu Anténne 2 podprahovú snímku vtedajšieho prezidenta Mitterranda. I keď tieto praktiky odhalené boli a producent sa musel ospravedlniť, Mitterrand voľby vyhral.

• V roku 1990 bola z podprahovej manipulácie svojich zákazníkov obvinená firma Pepsi-Cola, pretože poukladaním plechoviek nápoja na seba ich dizajn dal dohromady písmená SEX.

• Podprahové vnímanie bolo preukázané v roku 2000, keď dvaja americkí senátori požiadali o prešetrenie spotov republikánskej strany, ktoré boli vysielané počas prezidentskej kampane. Zistilo sa, že v spotoch boli v určitých intervaloch volebné heslá prekrývané nepostrehnuteľnými nápismi RATS (Potkany) či BUREAUCRATS DECIDE! (Úradníci rozhodujú!).

• Odhalením pokusu o nevedomú manipuláciu vyvolala škandál televízna stanica ATN, ktorá sa v roku 2000 snažila zvýšiť sledovanosť svojich programov podprahovým príkazom: Seď a dívaj sa!

Príklad pokusu o pozitívne ovplyvňovanie ľudskej psychiky zo strany iných:

• V Českej televízii bol niekoľko desaťročí po jeho vzniku odvysielaný jeden z večerníčkov s názvom "Jak jeli k vodě", ktorý bol natočený v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Vzbudil záujem, pretože medzi jednotlivými zábermi bola súčasnými odborníkmi objavená podprahová informácia „Hlasuji za mír!“.

Dobrovoľné a vedomé preprogramovávanie častí svojej vlastnej mysle

• V roku 1987 minuli Američania cca 50 miliónov dolárov na kúpu rôznych „motivačných pások“, ktoré mali zvyšovať ich sebavedomie, odvahu, upokojovali a pod. Tak sa snažili vylepšiť svoje danosti. Podľa výrobcov mali tieto pásky pomáhať predovšetkým preto, lebo podprahové signály sa mali dostávať bezprostredne do podvedomia bez kontroly myslenia.

Jiří Kolumberský vytvoril prístroj na dobrovoľné a vedomé preprogramovávanie tých častí svojej vlastnej mysle, ktorú inak nedokážeme podľa svojich predstáv ovplyvňovať.

Výskumy

Na overenie účinnosti podprahových informácií sa uskutočnilo viacero pokusov. Výsledky niektorých potvrdzovali účinnosť tejto metódy ovplyvňovania ľudského podvedomia a správania, no tieto neboli nikdy prevedené vedecky presne.

Uskutočnil sa však aj pokus, ktorý poprel účinnosť podprahových signálov. Uskutočnila ho spoločnosť Jay Eskenazi a Anthony Greenwald. Skúmal účinnosť magetofónových nahrávok, ktoré mali zvyšovať schopnosť zapamätávania (s podprahovým signálom „Tvoja pamäť sa zo dňa na deň zlepšuje.“) a tiež zvyšujúcich sebavedomie (s podprahovou správou „Mám veľké sebavedomie!“). Na základe inzerátov vybratým dobrovoľníkom vymenili v 50 % pásky. Podľa výsledkov pokusu, tieto motivačné pásky nemali vplyv na zlepšenie schopností užívateľov, no predsa, zistil sa u nich placebo-efekt.

V roku 1990 sa uskutočnil súdny proces s členmi skupiny Judas Priest rock. Do svojej nahrávky umiestnili podprahový signál s výzvou "Urob to!" a na základe toho boli obvinení, že dvaja ich fanúšikovia Ray Belknap a James Vance údajne pod vplyvom ich nahrávky uskutočnili samovraždu. Na základe spomenutých výskumov sudca Jerry Carr Whitehead oslobodil od obvinenia skupinu s odôvodnením, že "Veda nenašla dôkaz, že by podprahové informácie boli schopné ovplyvňovať konanie, obzvlášť v tak vážnom prípade. Tragédiu spôsobili iné okolnosti".

Existujú však aj iné výsledky. Vedci z Holandskej univezity v meste Nijmeng uskutočnili pokus so 60 dobrovoľníkmi. Rozdelili ich na dve skupiny a požiadali ich, aby sledovali obrazovku, pričom jedna skupina vnímala obraz, kde sa po dobu 23 milisekund objavoval nápis Lipton Ice, druhá nezmyselný nápis NIpeic Tol. Potom obe skupiny dostali občerstvenie a mohli si vybrať medzi minerálkou a nápojom Lipton Ice. Skupina, ktorá sledovala nápis Lipton Ice siahala skôr po tomto nápoji, kým druhá väčšinou po minerálke. Nebol to však presvedčivý dôkaz, preto vedci uskutočnili ďalší pokus: Nechali 100 ľudí zjesť ostré jedlo, potom opäť premietali podprahové nápisy a po skončení si 80 % tých, ktorí pocítili smäd, vybrali Lipton Ice. Hoci pokus potvrdil predpoklad, že podprahové správy menia správanie sa prijímateľa týchto správ, vznikajú v tomto prípade i ďalšie otázky, napr., či po zjedení ostrých jedál nestúpa túžba po sladkom nápoji.

Seriózna lekárska veda nepopiera, že podprahové vnímanie existuje, no patrí do kapitoly málo prebádaných javov. Skutočnosť, že podprahové vnímanie ovplyvňuje naše reakcie, potvrzuje experiment, ktorý uskutočnil pražský neurológ Josef Faber: na obrazovke medzi zábermi premietal divákom slušné, ale tiež mimoriadne urážajúce oslovenia. Impulzy boli zmyslovo nepostrehnuteľné, a predsa diváci reagovali na neutrálne oslovenia pokojne a urážajúce slová u nich vyvolali neurovegetatívnu odpoveď (napr. zvýšený pulz).

Prínos výskumov

I keď výskumy zatiaľ nespochybniteľne nepreukázali predpokladaný vplyv podprahových signálov na ľudské podvedomie, upriamili pozornosť na výskum týkajúci sa reklamy. Jonathan Freedman a David Sears na základe pokusov poukázal na mimoriadny vplyv nie podprahovej, ale skrytej reklamy, ktorá pôsobí predovšetkým na deti a v prípadoch, keď reklamu neočakávame.

Údajný princíp podprahového ovplyvňovania

Ľudský mozog so svojou obmedzenou kapacitou dokáže prijať len obmedzené množstvo informácií. Vedomie môže byť informáciami zahltené a v tej chvíli sa k slovu dostáva podvedomie, cez ktoré je možné menej kontrolovane s ľuďmi manipulovať.

Zdroje

• http://mujweb.cz/www/kolumbersky/instinkt.htm
• http://www.freeweb.hu/beluard/index10_12.htm
• http://st.vse.cz/~XPAIT01/texty/podprahove_vnimani.htm Archivované 2007-07-05 na Wayback Machine