Podsvetie (mytológia)

Podsvetie je mytologická ríša či dimenzia, do ktorej odchádzajú po smrti duše ľudí. Väčšinou pre starovekých Egypt.

Grécka mytológia

upraviť

Podľa gréckej mytológie vstup do podsvetia stráži Kerberos – ohnivý pes s troma hlavami. Má zabrániť dušiam mŕtvych aby sa vrátili do normálneho sveta a živým aby vstúpili do ríše mŕtvych. Od sveta živých oddeľuje podsvetie 5 riek : všetko zmrazujúca rieka Styx, rieka nárekov Acherón, rieka zármutkov Kókýtos, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná Léthé, ktorej vody dávajú zabudnúť na všetko pozemské. Cez rieku Styx preváža duše prevozník Charón, ale len za poplatok.

Vládcom podsvetia je Hádes, jeden z troch najvyšších gréckych bohov. Za manželku si zobral (uniesol) Persefonu, ktorá tam však nie je celý rok.
Hádov palác sa nachádza v časti podsvetia zvanej Erebos. V paláci sa nachádza Persefonina záhrada.

Duše putujú cez súd, kde ich súdia traja Hádovi synovia. Väčšina duší končí na Asfodelových poliach, ktoré sú neuveriteľne rozsiahle. Duše tu blúdia ako duchovia. Keď sa trojica sudcov zhodne, že duša daného človeka v živote konala dobro, putuje na Elyzejské polia, ktoré sú gréckou podobou raja. Odtiaľ sa duša dostať na späť zem a prežiť tam ďalší život. Ak sa rozhodne ožiť trikrát a trikrát bude posúdená ako dobrá, nakoniec sa odoberie na Ostrovy blažených. Ak však počas života daný človek konal zlo, jeho duša je odoslaná na pole trestu alebo do Tartaru. Tam ju čaká neuveriteľne vynaliezavé mučenie, pričom najväčším hriešnikom Hádes osobne vymyslí (nesplniteľný) trest. Príkladom je Sizyfos, ktorému bola pridelená úloha kotúľať do kopca balvan, ktorý sa pred vrcholom vždy zrúti späť.

Egyptská mytológia

upraviť

Smrť bola významným prvkom egyptského náboženstva. Egyptská predstava podsvetia bola predstavou sveta, kde je všetko väčšie, to znamená obilie je väčšie, zem úrodnejšia a podobne. Na druhú stranu potom boli "levy zubatejšie"; väčšia bola ako pozitívna tak negatívna stránka života.

Vládca podsvetia je Usir, ktorému pomáha nižší boh smrti Anup. Aj v tomto svete mohol človek zomrieť, čo potom bola definitívna smrť. Aby sa dostal na onen svet, musel spĺňať nielen predpoklad nezničeného tela, ale jeho duša nesmela cestou zablúdiť. Za týmto účelom boli do hrobov umiestňované tzv. Knihy mŕtvych, ktoré poskytovali mŕtvemu návod, ako sa dostať na súd. Táto predstava pochádza však až z neskoršej doby. Duša sa dostala do miestnosti, kde Anup položil jej srdce na váhy a na druhú misku váh pierko pravdy bohyne Maat. Srdce reprezentovalo etický kódex Egypta; ak bolo ľahšie ako pero, dostala sa duša do podsvetia. Ak bolo ťažšie, zožrala ho Amemait (Požieračka duší). Pri vážení bolo prítomných 42 bohov a každý z nich položil jednu otázku; pravdivosť odpovede ukazovalo vychýlenie váh.

Sumerská mytológia

upraviť
 
Staroveký sumerský odtlačok valcovej pečate zobrazujúci boha Dumuziho, ktorého v podsvetí mučia démoni galla.

Sumerský posmrtný život sa odohrával v temnej jaskyni, ktorá sa nachádzala hlboko pod zemou.[1] Verilo sa, že obyvatelia pokračujú v „tienistej verzii života na zemi". Táto ponurá oblasť bola známa ako Kur, a verilo sa, že mu vládne bohyňa Ereškigal.[2] Všetky duše odchádzali do rovnakého posmrtného života a činy človeka počas života nemali vplyv na to, ako sa s ním bude zaobchádzať v budúcom svete.

Mayská mytológia

upraviť

Mayovia verili, že život a smrť sú cyklické ako ročné obdobia. Tieto cykly sa opakujú v čase bez začiatku a konca. Smrť bola úzko spätá so životom. Verili, že človek bol mŕtvy skôr ako sa narodil. Smrť bola vchod do života, a život bol vchod do smrti. Mayovia verili, že ľudia, ktorí zomreli vlastnou rukou, ako obeť bohom, pri pôrode a v bitke putovali priamo do neba. Trestom za zlo bolo večné utrpenie v Xibalba - Mayskom podsvetí. Xibalba znamená "miesto strachu" alebo "miesto preludov". Za vstup do Xibalba boli tradične považované jaskyne v blízkosti Coba. Xibalba údajne existuje pod povrchom Zeme. Pre niektorých potomkov Mayov z Quiché, ktorí aj v súčasnosti žijú v okolí, je oblasť stále spájaná so smrťou. Na nebi bola cesta na Xibalba viditeľná ako temná trhlina v Mliečnej dráhe. Každý, kto prišiel do Xibalba musel prejsť všetkými testami a pascami, ktoré si miesto pripravilo. Dokonca aj cesta k Xibalba je plná prekážok: rieka pokarhania, rieka plná krvi a rieka naplnená hnisom. Putujúci si ďalej napríklad museli na križovatke vybrať medzi štyrmi mätúcimi cestami. Po prekonaní týchto prekážok duša prišla k pánom Xibalba.

Páni Xibalba sa pred odoslaním duší na jeden zo smrteľných trestov bavili ich ponižovaním. Tieto tresty boli zastúpené v šiestich smrteľných domoch:

Referencie

upraviť
  1. Choksi, M. (2014), Ancient Mesopotamian Beliefs in the Afterlife, World History Encyclopedia, archivované 2021-07-13, prevzaté 2021-04-23
  2. Nemet-Nejat, Karen Rhea (1998), Daily Life in Ancient Mesopotamia, Daily Life, Greenwood, ISBN 978-0313294976