Podunajské múzeum v Komárne

múzeum v Komárne

Podunajské múzeum v Komárne je múzeum v Komárne, so zameraním na prírodopis a históriu. V súčasnosti je pod správou Nitrianskeho samosprávneho kraja. Inštitúcia má 4 výstavné budovy v Komárne (Kultúrny palác, budova galérie, Zichyho palác a lapidarium v VI. bašte) a patrí k nej aj skanzen v Martovciach.

Podunajské múzeum v Komárne

Hlavná budova so sochou Jókaiho v predpolí
Základné údaje
AdresaPalatínova č. 13
945 05 Komárno
KomárnoSlovensko
Rok založenia1886
TypPrírodopisné a historické múzeum
Vedenie inštitúcie
RiaditeľJozef Csütörtöky
Ďalšie odkazy
Webwww.muzeumkn.sk Stránky múzea
CommonsPodunajské múzeum v Komárne

História upraviť

Nápad založenia múzeálnej zbierky v Komárňanskej župe navrhol prvýkrát Florián František Rómer, čo sa však kvôli nevôle vtedajšieho zastupiteľstva župy neuskutočnilo.

V roku 1886 založili Historický a archeologický spolok Komárňanskej župy a mesta Komárna. Spolok zhromažďoval dokumenty, archeologické a historické pamiatky Komárna a celej župy. Za tajomníka zvolili profesora benediktínskeho gymnázia Rudolfa Gyulaiho, kto bol jedným z hlavných aktérov pri založení spolku. Gyulai bol aj redaktorom prvých periodík spolku. Vydali prvý katalóg zbierok (Kalauz). Zbierky boli uložené najprv v hlavnej sieni kolégia reformovanej cirkvi, neskôr v roku 1897 v budove súdu, a po roku 1900 v drevenej budove v tzv. Esterházyho-pavilóne. Život spolku však po polovici 90-tych rokov začala stagnovať, aj sám Gyulai mesto opustil.

Svoju aktivitu znovu oživili až na prelome storočia, keď zmenili aj svoj názov (Múzealny spolok Komárňanskej župy a mesta Komárna). Muzeálny spolok vytvoril štyri oddelenia: historické, archeologické, prírodopisné a národopisné. Tajomníkmi sa stali najprv János Weszelovszky, neskôr archivár Július Alapy. V roku 1911 spojili Všeobecno-vzdelávací spolok, Župnú knižnicu a Múzeálny spolok do jednej inštitúcie s nazvom Jókaiho vzdelávací a múzealny spolok, ktorý zrušili až v roku 1947. V roku 1913 bola na základe projektov Dezső Hültla postavená nová budova, Kultúrny palác, dnešná hlavná budova Podunajského múzea, kam boli premiestnené rozrastané zbierky spolku. Počas prvej svetovej vojny budova slúžila aj ako vojenská nemocnica.

V roku 1948 bolo na novo založené Okresné múzeum, ktoré v roku 1949 dostalo názov Podunajské múzeum. Riaditeľom sa stal stredoškolský riaditeľ, neskôr archeológ Mikuláš Dušek.

V roku 2002 múzeum prešlo do správy Nitrianskeho samosprávneho kraja a zmenili jeho názov na Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne. Po politickej zmene vedenia zriaďovateľa, krajskej samosprávi, sa prišlo na kontroverzné a protirečivé finančné vedenie vtedajšieho riaditeľa, čo viedlo aj k "skráteniu" názvu na pôvodné Podunajské múzeum.

Jedným z hlavných symbolov je socha spisovateľa Móra Jókaiho pred kultúrnym palácom. Sochu postavili z peňazí širokej zbierky v roku 1937, a odhalili v prítomnosti vtedajšieho československého premiéra Milana Hodžu. Sochárom bol Július Berecz. Po 2. svetovej vojne bola socha odstránená, ale medzi prvými sochami maďarskej menšiny bola socha vrátená na svoje pôvodné miesto.

Literatúra upraviť

  • Alapi Gyula: A komáromi múzeum története (rukopis). MV SR - ŠA Nitra, pobočka Komárno, fond Jókaiho všeobecnovzdelávací a muzeálny spolok v Komárne (1886-1944), No. 474.
  • 1986 Sto rokov múzea v Komárne 1886-1986. Komárno.
  • 1992 Mácza Mihály: Komárom – történelmi séták a városban, 28–31.
  • 2004 Mácza Mihály: A komáromi múzeum története (1886–2003). A Veszprém Megyei Múzeumok Közleményei 23, 325-342.
  • 2007 Mácza Mihály: 120 éves a komáromi múzeum (1886-2006). A Magyar Kultúra és Duna Mente Múzeuma 2006. évi Értesítője, 71-104.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Súradnice: 47°45′28″S 18°07′38″V / 47,757767°S 18,127286°V / 47.757767; 18.127286