Poetizmus je avantgardný literárny smer, ktorý vznikol začiatkom 20. rokov v pražskom Devětsile, prenikavo zasiahol do vývinu českej literatúry, roku 1934 splynul s českým surrealizmom a zasiahol aj slovenskú literatúru.

Ide o literárny smer, ktorý vznikol v Česko-Slovensku a nikdy sa nerozšíril za hranice krajiny. Poetizmus nechcel byť iba literárnym programom, ale mal ambície stať sa spôsobom ako sa pozerať na život, aby bol básňou. Cieľom poetizmu bolo úplné oslobodenie sa od politiky a optimistický pohľad na svet. Z toho vyplynul aj štýl predstaviteľov rozvíjajúci lyriku a hravosť.

Sústredil sa iba na súčasnosť, resp. na radostné okamihy. Jeho hlavnými témami sa stali pocity šťastia a radosti, emotívna stránka bola pre poetizmus veľmi dôležitá.

Základom jeho filozofie bol problém odcudzenia a sebaodcudzenia človeka – t. j. medziľudských vzťahov, domnievali sa, že prišlo k deformácii medziľudských vzťahov a vôbec vzťahu človeka k okolitému svetu, z tohto odcudzenia vinili spoločnosť, ktorá podľa nich vďaka svojmu usporiadaniu (a zložitosti) sa prestala zaujímať o (ne) šťastie jedinca, ale sústredí sa iba sama na seba.Cieľom poetizmu bolo napomáhať náprave a prekonaniu tohto odcudzenia.

História

upraviť

Poetizmus má korene v proletárskej poézii, vznikol v prostredí avantgardnej skupiny Zvaz moderní kultury Devětsil, za rok vzniku býva uvádzaný letopočet 1923, hoci termín poetizmus sa prvýkrát použil až o rok neskôr (1924).

Roku 1921 vydal Jaroslav Seifert zbierku Město v Slzách a roku 1923 mu vyšla zbierka Samá láska, predhovory k týmto zbierkam boli písané menom Devětsilu a naznačovali posun myslenia vnútri tzv. socialistickej literatúry (resp. proletárskej poézie). Autorom prvého predhovoru bol Vladislav Vančura, ktorý tu zdôvodnil existenciu proletárskej poézie a jej zásad. Poslaním tvorby mala byť duchovná a citová príprava na revolúciu. Druhý predhovor napísal Karel Teige, ktorý síce tiež zastával socialistické princípy a názory, ale súčasne zastával názor, že by do českej literatúry (a modernej kultúry) mali prenikať cudzie vplyvy a že by aj ona mala prehovárať a oslovovať iné národy. Toto poňatie sa prejavilo v Devětsile už skôr (jeseň 1922) – v štúdii nazvanej Nové umění proletářské. Bol tu kladený dôraz na slovo nové t. j. nebrániace novým experimentom. Táto stať, ani iné úvahy K. Teiga, neboli namierené proti Wolkerovej, alebo Horovej poézii, ktoré boli považované za vrchol vtedajšej poézie.

Roku 1924 uverejnil K. Teige v brnianskom časopise Host prvý ucelený náčrt poetizmu (stať poetizmus). V roku 1928 bol v Revui Devětsilu (č. 9) vydaný Manifest poetizmu, ktorý vyšiel pod názvom Poetizmus a skladal sa z troch častí:

  1. Kapka inkoustu – V. Nezval
  2. Ultrafialové obrazy čili Artificielismus – K. Teige
  3. Manifest Poetismu – K. Teige

Druhý a posledný manifest poetizmu bol uverejnený ešte v roku 1924 v časopise Host pod názvom Papoušek na motocyklu čili O řemesle básnickém.

V roku 1934 splynul s českým surrealizmom, ale objavoval sa v českej literatúre až do druhej svetovej vojny. Po roku 1950 sa niektoré myšlienky poetizmu objavili v piesňovej tvorbe dvojice Jiří Suchý a Jiří Šlitr.

Literatúra

upraviť

V literárnej tvorbe zdôrazňovali radenie básnických obrazov, ktoré nie sú závislé na logike. Za hlavný účel básne považovali, aby bola básňou, t. j. „hrou obrazotvornosti“. Prioritným znakom ich básní je pekný rým.

Na Slovensku ovplyvnil poetizmus básnickú tvorbu L. Novomeského, F. Kráľa, V. Beniaka, P. G. Hlbinu a iných.

Výtvarné umenie

upraviť

Vo výtvarnom umení tiež dochádza k poetizácii námetu.

Divadlo

upraviť

Na divadle sa tento štýl presadil v divadelnej réžii J. Frejku a J. Honzla.