Otvoriť hlavné menu

Polysacharidysacharidy zložené z veľkého počtu molekúl jednoduchých cukrov, spojených navzájom kyslíkovými mostíkmi. Relatívna molekulová hmotnosť je vysoká (až niekoľko tisíc) a prejavuje sa zmenou niektorých vlastností v porovnaní s mono- alebo disacharidmi. Polysacharidy sa zvyčajne nerozpúšťajú vo vode, len napučiavajú, nemajú sladkú chuť. Pre organizmy sú to látky zásobné alebo stavebné. Stavebnou jednotkou polysacharidov býva väčšinou glukóza. Ich molekulový vzorec je (C6H10O5)n.

Najvýznamnejšie polysacharidy sú škrob a celulóza. Nekryštalizujú a vo vode sa iba ťažko rozpúšťajú, a to iba na nepravý koloidový roztok. Pôsobením minerálnych kyselín alebo enzýmov sa štiepia na glukózu.

Obsah

HeteropolysacharidyUpraviť

Heteropolysacharidy sú sacharidy obsahujúce dva alebo viac typov monosacharidových jednotiek.

ŠkrobUpraviť

Nie je jednotná látka.Skladá sa z amylózy a amylopektínu. Stavebnou jednotkou oboch zložiek je alfa-D.glukopyranóza. Glykozidová väzba v amylóze vzniká reakciou poloacetálového hydroxilu jednej molekuly a hydroxilovej skupiny na štvrtom atóme uhlíka nasledujúcej molekuly D-glukózy. Čiastočnou hydrolýzou (hydrolýzami alebo enzýmami) sa štiepi makromolekula škrobu na dextríny-polysacharidy s nižšou relatívnou molekulovou hmotnosťou. Dextríny sa používajú ako technické lepidlá. Pokračujúcou hydrolýzou vzniká disacharid maltóza a napokon monosacharid D-glukóza. Hlavným zdrojom škrobu sú niektoré časti rastlín. Zemiakové hľuzy majú až 20 % škrobu, obilky až 50 - 80 %. Škrob je základná zložka potravy.

CelulózaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: celulóza (organická látka)

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Polysacharid