Pomocný biskup (iné názvy: auxiliárny biskup, auxiliár, auxiliarius) je rímskokatolícky biskup, ktorý je pridelený k diecéze ako pomocník diecézneho biskupa.

Duchovenstvo katolíckej cirkvi
Pomocný biskup
Podľa svätenia
biskupkňazdiakonsubdiakon1
Podľa úradu, titulu či stavu

^1  V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje
^2  Od roku 1973 sa nazýva službou a už nepatrí medzi klérus

^3  Podľa súčasného CIC patria medzi klérus len tí, ktorí prijali aspoň diakonskú vysviacku

Pomocný biskup je menovaný hlavne vtedy, ak je diecéza príliš veľká na to, aby všetky povinnosti zvládal jediný biskup, alebo keď biskup potrebuje výpomoc z iného dôvodu – napríklad preto, že mu z postavenia biskupa vyplývajú ďalšie spoločenské a štátnické povinnosti, alebo že zdravotné dôvody čiastočne bránia výkonu jeho funkcie.

Činnosť pomocného biskupa je často vymedzená pre určitú časť diecézy, alebo pre určité činnosti. Pomocný biskup nemá vo všeobecnosti právo nástupníctva. V prípade, že nie sú žiadne osoby s takýmto právom, sú pomocní biskupi zvažovaní Svätou stolicou ako zvlášť vhodní kandidáti.

Zvláštnym druhom pomocného biskupa je biskup koadjútor (biskup spolusprávca), ktorý má automatické právo nástupníctva po diecéznom biskupovi (stáva sa diecéznym biskupom automaticky po jeho odstúpení, resp. smrti).

Každý pomocný biskup je zároveň menovaný za titulárneho biskupa.

Pozri aj upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pomocný biskup na českej Wikipédii.