Portugalská ríša
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (28. 5. 2021) |
Portugalská ríša
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
| |||||||||
.svg)
.png)
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
Portugalská ríša (portugalsky: Império Português), známa tiež ako Portugalské zámorie (Ultramar Português) alebo Portugalská koloniálna ríša (Império Colonial Português), pozostávala zo zámorských kolónií a území spravovaných Portugalskom. Jedna z najdlhšie trvajúcich ríš vo svetových dejinách existovala takmer šesť storočí, od dobytia Ceuty v roku 1415 až po odovzdanie portugalského Macaa Číne v roku 1999. Ríša bola založená v 15. storočí a od začiatku 16. storočia sa rozprestierala po celej planéte s územiami v Severnej a Južnej Amerike, Afrike a v rôznych regiónoch Ázie a Oceánie.
Portugalská ríša vznikla na začiatku zámorských objavov a moc a vplyv Portugalského kráľovstva sa nakoniec rozšírila po celej planéte. V nadväznosti na reconquistu začali portugalskí námorníci v rokoch 1418 - 1419 skúmať pobrežie Afriky a atlantické súostrovia pomocou najnovšieho vývoja v oblasti moreplavectva, kartografie a námorných technológií, ako je karavel, s cieľom nájsť námornú cestu k prameňu lukratívneho obchodu s korením. V roku 1488 Bartolomeo Diaz obišiel mys dobrej nádeje a v roku 1498 sa Vasco da Gama dostal do Indie. V roku 1500 dosiahol Pedro Álvares Cabral územie, ktoré sa dnes nazýva Brazília.
V nasledujúcich desaťročiach portugalskí námorníci pokračovali v skúmaní pobrežia a ostrovov východnej Ázie a zakladali pevnosti a továrne. Do roku 1571 spojila ríša niekoľko námorných základní Lisabon s Nagasaki pozdĺž pobrežia Afriky, Blízkeho východu, Indie a južnej Ázie. Táto obchodná sieť a koloniálny obchod mali podstatný pozitívny vplyv na hospodársky rast Portugalska (1500 - 1800), keď tvorili asi pätinu portugalského príjmu na obyvateľa.
Keď sa v roku 1580 španielsky kráľ Filip II. (portugalský kráľ Filip I.) zmocnil portugalskej koruny, začalo sa 60-ročné spojenie medzi Španielskom a Portugalskom, ktoré sa v súčasnosti nazýva Iberská únia. Ríše mali aj naďalej samostatné administratívy. Keďže španielsky kráľ bol zároveň aj portugalským kráľom, portugalské kolónie sa stali terčom útokov troch súperiacich európskych mocností nepriateľských Španielsku: Holandskej republiky, Anglicka a Francúzska. Vďaka svojej menšej populácii nebolo Portugalsko schopné účinne brániť svoju preťaženú sieť obchodných staníc a ríša začala dlhý a postupný úpadok. Brazília sa nakoniec stala najcennejšou kolóniou druhej éry ríše (1663 – 1825), až kým sa v rámci vlny hnutia za nezávislosť, ktorá sa prehnala začiatkom 19. storočia Amerikou, v roku 1822 neodtrhla.
Tretia éra ríše pokrýva posledné štádium portugalského kolonializmu po nezávislosti Brazílie v 20. rokoch 19. storočia. Od tej doby sa koloniálne statky zmenšili na pevnosti a plantáže pozdĺž afrického pobrežia (rozšírené do vnútrozemia počas delenia Afriky na konci 19. storočia), portugalský Timor a enklávy v Indii (portugalská India) a Číne (portugalské Macao). Britské ultimátum z roku 1890 viedlo k zníženiu portugalských ambícií v Afrike.
Za vlády Antónia Salazara (v úrade v rokoch 1932 – 1968), diktátora v ére Estado Novo urobila ríša niekoľko nešťastných pokusov udržať si svoje posledné zostávajúce kolónie. Podľa ideológie plurikantinentalizmu režim premenoval svoje kolónie na „zámorské provincie“, pričom si ponechal systém nútenej práce, z ktorého bola zvyčajne vyňatá iba malá pôvodná elita. V roku 1961 India anektovala územie Goa a Dahomey anektoval pevnosť São João Baptista de Ajudá. Portugalská koloniálna vojna v Afrike trvala od roku 1961 až do definitívneho zvrhnutia režimu Estado Novo v roku 1974. Karafiátová revolúcia v apríli 1974 v Lisabone viedla k unáhlenej dekolonizácii portugalskej Afriky a k anexii portugalského Timoru v roku 1975 Indonéziou. Dekolonizácia podnietila k exodusu takmer všetkých portugalských koloniálnych osadníkov a mnohých obyvateľov zmiešaných rás z kolónií. V roku 1999 Portugalsko vrátilo Macao Číne. Jediné zámorské majetky, ktoré zostali pod portugalskou vládou, Azory a Madeira, mali v drvivej väčšine portugalské obyvateľstvo, a Lisabon následne zmenil svoje ústavné postavenie zo „zámorských provincií“ na „autonómne oblasti“.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Portuguese Empire na anglickej Wikipédii.